Matej Bel (po maďarsky Bél Mátyás, po nemecky Matthias Bél) sa narodil 22.marca 1684, v Očovej neďaleko Zvolena. Pochádzal z roľnícko - mäsiarskej rodiny. Po otcovi sa volal Funík.

Bol žiakom súkromných škôl v Lučenci, potom v Kalinove a Dolnej Strehovej.

Rodičia podporovali Mateja v štúdiách a hlavne jeho otec, ktorý videl v ňom veľký talent. Tak sa v roku 1695 dostal na banskobystrické gymnázium, potom na gymnázium do Bratislavy, ďalej do Vesprému a do Pápy. V roku 1704 sa vrátil do Banskej Bystrice, kde zmaturoval.

Po maturite išiel študovať filozofiu a teológiu na Univerzitu v Halle v Nemecku. Bol mimoriadne snaživým študentom a to postrehli aj jeho učitelia. Svedomite a zodpovedne sa pripravoval na skúšky. Nechcel sklamať otca. Bol ďaleko od domova a vedel si vážiť vynaložené úsilie rodičov, ktorí mu dôverovali a finančne podporovali jeho štúdium. Počas štúdia sa prejavili jeho všestranné záujmy: popri teológii ho zaujala filozofia, medicína, prírodné vedy, jazyky a nové pedagogické smery. Štúdium v Halle ukončil v roku 1707 a vrátil sa domov šťastný a chce svoje poznatky odovzdávať ďalším generáciám.

Mladý Matej pobudol doma iba krátko. V roku 1708 sa stal prorektorom a v roku 1710 rektorom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici vyučoval orientálne jazyky a bol aj evanjelickým kazateľom. Od roku 1714 bol rektorom lýcea v Bratislave , ktoré práve pod jeho vedením patrilo k najnavštevovanejším školám v Uhorsku. Pôsobil tu v duchu tzv. pedagogického realizmu ,ktorý spoznal v Nemecku: zmodernizoval latinsko-humanistickú školu, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka a tzv. reálnych predmetov (napr. fyziky, botaniky, ručných prác a najmä geografie). Zásady pietizmu uplatňoval najmä v organizácii školstva, didaktike a metodike. Od roku 1719 bol farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave.

Roku 1735 pripravil koncept na založenie Uhorskej učenej spoločnosti v Bratislave, ktorej členovia mali mesačne vypracovať štúdiu a bratislavskí sa mali aj mesačne schádzať. Mali tiež vydávať časopis Observationes Posonienses (Bratislavské pozorovania). Uskutočnila sa prípravná schôdza spoločnosti, ale projekt potom zanikol kvôli jezuitom.

Od roku 1748 bol Matej Bel na dôchodku. 29.augusta 1749 nečakane zomrel na mŕtvicu po návrate z rakúskych kúpeľov Altenburg (kde sa liečil) do Bratislavy.
Matej Bel bol ženatý so Zuzanou Hermanovou a spolu mali osem detí.

Matej Bel bol: slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších vedcov 18. storočia, a zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku.

Filozofia a postoje

V časoch Belových štúdií v Halle prevládal protischolastický duch, ktorý sa prelínal s raným osvietenstvom a pietizmom (protestantizmus zdôrazňujúci citovú a morálnu stránku náboženstva). Na ružomberskej synode v roku 1709 bol pietizmus najmä zásluhou Daniela Krmana odsúdený a zakázaný, no Bel zostal trvalým, aj keď umierneným prívržencom tohto náboženského prúdu. Jeho zásluhou sa stala Bratislava akýmsi uhorským centrom pietizmu.

Skryte bol zaujatý proti Habsburgovcom. Matej verejne podporoval Františka Rákociho II., ktorý dával protestantom možnosti náboženských slobôd. Ako prívrženca F.Rákociho II. Mateja Bela v roku 1709 v Banskej Bystrici generál Heister odsúdil za buričstvo na trest smrti. Napokon ho omilostili.

Dopady

Pri príležitosti tristého výročia jeho narodenia zaradili jeho meno do kalendára UNESCO na rok 1984.

Dielo

Je autorom asi 50 diel, štúdií a článkov v latinčine, nemčine, maďarčine a v biblickej češtine. Zaoberali sa históriou, geografiou, národopisom, uhorskou literatúrou a kultúrou, jazykovedou, ekonomikou a prírodnými vedami. Jeho dielo je zaujímavé tým, že sa často špeciálne zaoberá spôsobom života a vlastností Slovákov a s istým obdivom hovorí o prirodzenom nadaní a pracovitosti Slovákov.

Dôležité diela:

•Nova Posoniensia (Bratislavské noviny), 1721–1722: Z jeho iniciatívy vychádzali prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku
•Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska), 1723 v Norimbergu: Je to jeho prvé literárne dielo
•Notitia Hungariae novae historico geographica (Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku), 1735–1742 vo Viedni: Toto je Belovo životné dielo. Obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky. Zvýraznil tu osobitosť Slovákov, ktorých považoval za potomkov kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka atď. V práci na tomto diele mu pomáhali Andrej Hermann, Karol Otto Moller, Pavol Kray, Juraj Bohuš, Juraj Buchholz, Ján Matolai zo Zolnej a dielo bolo doplnené ilustráciami mnohých máp, slovenský geograf Samuel Mikovíni.
•Adparatus ad historiam Hunagriae (Príprava k dejinám Uhorska), 1735 a 1746:
•učebnica maďarčiny, nemčiny, rétoriky

Ján Tomka-Sasky vydal po Belovej smrti kvalitný výber z Belovho diela pod názvom Compendium Hungariae geographicum (Zemepisná príručka Uhorska, 1753).
Bel skladal aj duchovné piesne a písal poéziu.