Ladislav Nádaši Jégé životopis

Narodil sa 12. 2. 1866 v Dolnom Kubíne a zomrel 2. 7. 1940 v Dolnom Kubíne. Pseudonymy: Dr. Ján Grob, Dr. J. Gr., Dr. L. N. (Grób), Grób, Jégé, J. G.
Občianskym menom Ladislav Nádaši. Pochádzal z rodiny advokáta Antona Nádašiho (pôvodným priezviskom Odrobiňák), dlhoročného dolnokubínskeho starostu. Otec ho zasvätil do štúdia jazykov a a vzbudil v ňom trvalý záujem o literatúru. Po vychodení ľudovej školy navštevoval od r. 1875 gymnázium v Kežmarku, Ružomberku, Gyongyosi a v Levoči. Po maturite (1883) odišiel študovať na lekársku fakultu v Prahe (1883-90). Ako praktický lekár sa usadil v Dolnom Kubíne. S výnimkou krátkého pobytu v Bratislave (september 1924 - február 1925) vo funkcii zástupcu župného zdravotného referenta celý život prežil v Dolnom Kubíne. Tu ho r.1891 zvolili za obvodného lekára, r. 1896 sa stal nehonorovaným a r. 1902 okresným lekárom. R. 1920 formálne kandidoval za Slovenskú národnú roľnícku stranu. V r. 1918 - 22 bol hlavným spolupracovníkom a dlhší čas i hlavným redaktorom krajových novín Naša Orava, v r 1923 - 25 zodpovedným redaktorom časopisu Orava. V oboch lokálnych tribúnach pravidelne uverejňoval osvetové, politické a kultúrno-informatívne články a sporadicky aj beletristické príspevky. Koncom r. 1926 ho vymenovali za zdravotného radcu. Prestal vykonávať funkcie okresného lekára, vzdal sa celej súkromnej praxe a sústavnejšie sa začal venovať literárnej. R. 1928 navštívil Taliansku, krajinu, ktorej umeleckú minulosť dobre poznal z lektúry. V polovici 30. rokov často chorľavel. Na jeho zdravotný stav nepriaznivo zapôsobili politické udalosti z konca buržoáznej republiky. Dcéra musela s manželom a rodinou odísť do protektorátu. Z tohto úderu sa nespamätal a onedlho zomrel na srdcovú porážku. Nádašiho literárne začiatky sú spojené s jeho štúdiom na pražskej lekárskej fakkulte. Bol aktívnym členom študentského spolku Detvan. Na zasadnutia prichádzal s referátmi o európskej literatúre. Napísal a pod pseudonymom Dr. Ján Grob uverejnil v r. 1889-91 v Národnýcch novinách a v Slovendkých pohľadoch sériu humoresiek, čŕt a besedníc, v ktroých pranieroval malomestskú spoločnosť a charakterové nedostatky svojich súčasníkov (Žart, Veda, Kúra, Omyl, novela Výhody spoločenského života a i.), kde uplatňoval kritický vzťah k životu a realistickkú metódu zobrazovania. Vývinové hodnoty má najmä novela Výhody spoločenského života (1889), ktorá prebojúvala cesty kritickému životu ku skutočnosti.

V tomto období sa zaujímal nielen o literatúru, ale aj o sociálne dejiny,. dejiny umenia, o filozófiu, psychológiu a nové objavy prírodných vied. V kontakte s dobovým európskym myslením si formoval názor na život, na svet a človeka. Po príchode do Kubína prestal literárne pracovať. R. 1897 uverejnil ešte v Slovenských pohľadoch poviedku Pomsta. Do slovenskej literatúry sa vrátil pod pseudonymom Jégé (sú to iniciály pseudonymu Ján Grob) až po r. 1918. Zaradil sa do skupiny spisovateľov, ktorí sa nazývali autormi "rozviazaných jazykov". Svoju predvojnovú tvorbu humoristickými poviedkami s malomestskou a dedinskou tematikou uverejnil v Národných novinách, Slovenskom denníku, Národnom denníku a i. Tlačou vyšli pod názvom Krpčeky sv. Floriána (1925). Dostali sa aj na scénu činohry Slovenského národného divadla (29.4.1926) ale ostali bez väčšej ozveny. R. 1922 poslal Jégé na súbeh SND hru s aktuálnou témou Prevrat. Získal tretiu cenu, ale hra sa nikdy nehrala a jej rukopis sa stratil. Nezachovali sa ani rukopisy hier Miraculín, Janko Sokol a i. R. 1925však tlačou vyšla jeho veselohra Mia. Prvá práca, novela Wienawského legenda (Slovenské pohľady 1922), presvedčila verejnosť, že do literatúry sa vracia osobnosť s pevným životným a umeleckým presvedčním. V ďalších prácach, v románe Adam Šangala (1923), v novelách Magister rytier Donč, Kuruci, Horymír a i. (knižne vyšli v súboroch Wienawského legenda, 1927, a Z dávnych časov, 1927), najmä však v románe Svätopluk (1928), vzopäl sa autorov prozaický talent k novým métam. V priebehu niekoľkých rokov sa Jégé dostal do centra slovenskej povojnovej literatúry a stal sa tvorcom novodobej historickej prózy. Je to próza s výrazne realistickým rukopisom. Pozornosť sústreďuje na zobrazenie životných osudov tzv. nehistorických postáv. Typický z tohto hľadiska je román Adam Šangala. So zmyslom pre drsný, až surový realistický detail a s hlbokým prienikom do tajov ľudského charakteru odhaľuje autor podstatné črty zobrazovaných čias zvnútra. Vyzlieka ich zo slávnostného historického kostýmu a priblližuje dnešku cez všedný deň, cez chvíle plné ľudského utrpenia a zloby. V takomto svetle vidí Jégé v románe Svätopluk i heroickí nimbus veľkomoravskej epochy. Neľútostne demaskuje aj ústrednú postavu vládcu, ktorý v záujme svojich štátnych zámerov neváha použiť brutálnu silu, ba nevyhýba sa ani vražde. V jégého próze prevládajú tmavé farby. Je v nej oveľa viac neľudskej surovosti ako hrdinstva či ušľachtilosti.

Opätovne hľadá odpoveď na základné otázky: kto je človek, odkiaľ prichádza a kam speje? V snahe objaviť faktory ľudskej povahy vydáva sa na dlhé exkurzy. Zistenia, ktoré odtiaľ prináša, sú pesimistické: človek sa v priebehu stáročí nemení, zostáva v podstate "zvieraťom", riadiacim sa zákonmi prírody. Toto v podstate ahistorické chápanie človeka ho spája s ideovo-estetickými princípmi naturalizmu a nevyvhnutne ústi do existenciálneho pesimizmu. Na tejtoceste "z tmy k svetlu" stavia ako protiváhu k pudovo štylizovanému človeku idál ušľachtilého jednotlivca, ktorý sa zbavuje živočíšnosti a ktorého postoje motivujú morálne pohnútky. Začiatkkom 30. rokov postupne opúšťal historickú tému a po vydaní zbierky noviel Itália (1931) sa intenzívnejšie obrátil k súčasnosti. Príklon k nej signalizuje skryte autobiografický román Cesta životom (1930), v ktorom ho zaujala bezprostredne predprevratová skutočnosť. Aj romány Alina Orságová (1934), S duchom času (1937) a zbierka noviel Medzi nimi (1934) tematicky zasahujú do bezprostrednej prítomnosti. Cestu životom označila kritika za najpesimistickejšie dielo dovtedajšej slovenskej literatúry. Jégé tu bez akýchkoľvek príkras zobrazil fenomén "dvojtvárnosti", pustý, prázdny a parazitický život predstaviteľov oravskej džentry a ich malomestských príživníkov. V románe S duchom času sleduje, hoci s menším citovým zaujatím, osudy prísllušníkov zemianskych vrstiev po prevrate a ich márnu snahu začleniť sa do nových pomerov. V románe Alina Orságová a zbierke noviel Medzi nimi vyložil svoje názory na citivé vzťahy muža a ženy. Odsúdil pritom erotickú neviazanosť, ktorú pokladá za produkt tzv. modernej doby. Príbeh sa pre autora stával len zámienkou na vyslovovanie kategorických súdov a názorov, vyznievajúcich už vo vzťahu k hybným silám doby značne konzervatívne. Životné fakty sa mu postupne stávali dôkazovým materiálom. Viac ako stovky humoristických poviedok a čŕt uverejňoval v novinách, obrázkových časopisoch a v kalendároch. Niektoré z nich vyšli v zbierkach Wienawského legenda (1927) a Kozinský mlyn (1931), ďalšie sa dostali neskôr do rôznych výberov alebo vybraných spisov. Pomerne veľkú aktivitu vyvíjal Jégé aj v oblasti literárnokritickej publicistiky. Veľký rozhľad o aktuálnych prúdoch európskej literatúry preukázal už v článku o Zolových peniazoch z r. 1891, v ktorom zaujal pozitívne stanovisko k francúzkemu naturalizmu. K modernej literatúre 20. stor. (svetovej i domácej) sa staval skepticky a nepochopil najmä literatúru osonvanú na princípoch socialistickej ideológie.

Jégé je tiež autorom významnej spomienky na Hviezdoslava a písal aj o význame Kukučínovho diela pre slovenskú literatúru. Vo vývine prózy v prvej polovici 20. stor. má Jégého dielo osobitné postavenie. Predstavuje vybočenie z hlavnej vývinovej línie literárneho realizmu. Ich význam je v tom, že pomáhli neľútostne demaskovať zanedbávané ba doslova zatajované stránky všeobecne ľudských reakcií na skutočnosť. Próza: Adam Šangala, Martin 1923. - Wienawského legenda, Praha 1927. - Z dávnych časov, Žilina 1927. - Svätopluk, Praha 1928. - Cesta životom, Martin 1930. - Itália, Martin 1931. - Kozinský mlyn, Žilina 1931. - Medzi nimi, Martin 1934. - Alina Orságová, Praha 1934. - S duchom času, Martin 1937.
Dráma: Krpčeky sv. Floriána, Žilina 1925. - Mia, Martin 1925.
Výbery: Kuruci a iné rozprávky, Bratislava 1955. - Wienawského legenda, Bratislava 1971. - Jégé 1-2. (Edícia Zlatý fond slovenskej literatúry.) Bratislava 1973
Spisy: Zobrané spisy L. Nádašiho-Jégého 1-7. Martin 1943-49. - Spisy 1-6. Bratislava 1956-60. - Spisy 1-2. Bratislava 1979. - Spisy 3. Bratislava 1980.