Narodil sa 12. 2. 1866 v Dolnom Kubíne a zomrel 2. 7. 1940 v Dolnom Kubíne. Pseudonymy: Dr. Ján Grob, Dr. J. Gr., Dr. L. N. (Grób), Grób, Jégé, J. G.
Občianskym menom Ladislav Nádaši. Pochádzal z rodiny advokáta Antona Nádašiho (pôvodným priezviskom Odrobiňák), dlhoročného dolnokubínskeho starostu. Otec ho zasvätil do štúdia jazykov a a vzbudil v ňom trvalý záujem o literatúru. Po vychodení ľudovej školy navštevoval od r. 1875 gymnázium v Kežmarku, Ružomberku, Gyongyosi a v Levoči. Po maturite (1883) odišiel študovať na lekársku fakultu v Prahe (1883-90). Ako praktický lekár sa usadil v Dolnom Kubíne. S výnimkou krátkého pobytu v Bratislave (september 1924 - február 1925) vo funkcii zástupcu župného zdravotného referenta celý život prežil v Dolnom Kubíne. Tu ho r.1891 zvolili za obvodného lekára, r. 1896 sa stal nehonorovaným a r. 1902 okresným lekárom. R. 1920 formálne kandidoval za Slovenskú národnú roľnícku stranu. V r. 1918 - 22 bol hlavným spolupracovníkom a dlhší čas i hlavným redaktorom krajových novín Naša Orava, v r 1923 - 25 zodpovedným redaktorom časopisu Orava. V oboch lokálnych tribúnach pravidelne uverejňoval osvetové, politické a kultúrno-informatívne články a sporadicky aj beletristické príspevky. Koncom r. 1926 ho vymenovali za zdravotného radcu. Prestal vykonávať funkcie okresného lekára, vzdal sa celej súkromnej praxe a sústavnejšie sa začal venovať literárnej. R. 1928 navštívil Taliansku, krajinu, ktorej umeleckú minulosť dobre poznal z lektúry. V polovici 30. rokov často chorľavel. Na jeho zdravotný stav nepriaznivo zapôsobili politické udalosti z konca buržoáznej republiky. Dcéra musela s manželom a rodinou odísť do protektorátu. Z tohto úderu sa nespamätal a onedlho zomrel na srdcovú porážku. Nádašiho literárne začiatky sú spojené s jeho štúdiom na pražskej lekárskej fakkulte. Bol aktívnym členom študentského spolku Detvan. Na zasadnutia prichádzal s referátmi o európskej literatúre. Napísal a pod pseudonymom Dr. Ján Grob uverejnil v r. 1889-91 v Národnýcch novinách a v Slovendkých pohľadoch sériu humoresiek, čŕt a besedníc, v ktroých pranieroval malomestskú spoločnosť a charakterové nedostatky svojich súčasníkov (Žart, Veda, Kúra, Omyl, novela Výhody spoločenského života a i.), kde uplatňoval kritický vzťah k životu a realistickkú metódu zobrazovania. Vývinové hodnoty má najmä novela Výhody spoločenského života (1889), ktorá prebojúvala cesty kritickému životu ku skutočnosti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie