Ľudovít Štúr

- Životopis v dátumoch
- Prehľad diel
- Ukážka z básnickej tvorby
- Jedna z myšlienok

Dôležité dátumy v Štúrovom živote

1815 28. október - narodil sa v Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec)
1827-1827 - základné vzdelanie, zdokonaľuje sa najmä v dejinách, latinčine, maďarčine, nemčine a gréčtine.
1829 september - štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave, stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej

1834

-február -Vracia sa do Uhrovca, kde si privyrába ako pisár na panstve grófa Karola Zaya.
-september - na naliehanie Sama Chalupku prichádza opäť do Bratislavy a pokračuje v štúdiu
-17. december - zvolený za tajomníka Spoločnosti česko-slovenskej (po Ctibohovi Zochovi), v tomto roku je zároveň evidovaný zvýšený počet jej členov- pôsobil v dejepisnom a literárnom krúžku Spoločnosti, staral sa o korešpondenciu s členmi spolku- bol knihovníkom časti školskej knižnice- súkromne vyučoval v dome bratislavského kupca Schwaigera- pokračoval vo významných korešpondenčných aktivitách so zahraničnými, najmä českými učencami- prevzal vyučovanie syntaxistov (mladších žiakov)

1835 máj - oslovil Jozefa Hurbana a získal ho pre národnú vec- rediguje almanach Plody - stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej- prednáša na lýceu starším študentom dejiny Slovanov a ich literatúr

1836

-24. apríl - pamätná slávnosť na Devíne pod vedením Ľ. Štúra, na ktorom sa zaviazali službe národu a prijali slovanské mená
-september - ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej prednáša Dejepis všeslovanskej literatúry- pokračuje korešpondenčná aktivita, ďalej rozvíja svoju básnickú tvorbu- pod jeho vedením stále rastie počet členov Spoločnosti česko-slovenskej

1837

-5. apríl - zákaz Spoločnosti česko-slovenskej, vynesený po študentských nepokojoch na lýceu
-12. apríl - Štúr založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej, v rámci ktorého pokračovala aktivita Spoločnosti
-september - rozvinul aktivitu pre všeslovanskú myšlienku a získaval pre ňu srbských študentov, študujúcich na lýceu december, pokračoval v písaní článkov do novín a časopisov (Tatranka, Hronka, české Květy, Časopis českého museum, chorvátska Danica, poľský Tygodnik literacki a i.)

1838

-17. september - odchádza z Bratislavy na vysokoškolské štúdium do Halle
-22. september - zastavil sa v Prahe a v kruhu českých vlastencov pobudol vyše mesiaca
- 21. november - zapísal sa na univerzitu v Halle, kde študoval predovšetkým jazykovedu, históriu a filozofiu. Bol ovplyvnený najmä Heglovým a Herderovým dielom.

1839- precestoval kraj Slovanov - Hornú a Dolnú Lužicu a napísal o nich cestopis Cesta do Lužíc vykonaná na jar 1839, ktorý vyšiel v Časopise českého musea

1840

- návrat do Bratislavy cez Prahu a Hradec Králové, kde sa istý čas zdržal v rodine vydavateľa Jana Pospíšila
-október - pracuje opäť ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom ev. lýceu, prednáša gramatiku a slovanské dejiny- pokračuje aj v činnosti v Ústave reči a literatúry českoslovanskej

1841

-je (do roku 1844) spoluredaktorom Palkovičovho literárneho časopisu Tatranka - rozvinul aktivitu pre vydávanie slovenských politických novín- píše obranné a polemické spisy- napísal Starý a nový vek Slovákov (knižne vyšiel až v r.1935)
-16. august - Výstup na Kriváň so študentmi a priateľmi

1842

-je iniciátorom Slovenského prestolného prosbopisu
-29. máj - ďalšia neúspešná žiadosť o povolenie novín

1843

-14. február - v úzkom kruhu priateľov sa Štúr vyslovil za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov - tzv. „Deň vzkriesenia slovenčiny“
-26.-29.jún - na ev. lýceu zasadala komisia na vyšetrovanie proti Ústavu reči a literatúry českoslovanskej, ktorej bol podrobený aj Ľ. Štúr. Obvinenia sa vzťahovali na vec „zrady uhorskej vlasti".
-júl - vychádza v Lipsku Štúrov obranný spis Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov
-11.-16. júl - na fare v Hlbokom sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia
-17. júl - návšteva Jána Hollého na Dobrej Vode
-31. december - definitívne pozbavený funkcie zástupcu prof. Palkoviča, čoho dôsledkom bol protestný odchod 22 študentov z Bratislavy v marci 1844 (13 z nich sa zapisuje na lýceum v Levoči)

1844

-píše Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí (spis vyšiel v roku 1846)
-19. máj - do Viedne je podaný nový Slovenský prestolný prosbopis, opäť bez výraznejšieho úspechu
-27. august - zúčastnil sa zakladajúceho zhromaždenia celonárodného spolku Tatrín

1845

-1. august - vyšlo prvé číslo Štúrových Slovenských národných novín (vychádzali do 9. júna 1848)
-8. august - vyšla ich literárna príloha Orol tatranský (vychádzala do 6. júna 1848)- vydal vo Viedni brožúru Devätnáste storočie a maďarizmus1846- v Zemianskom Podhradí sa Štúr zoznámil so zemianskou rodinou Ostrolúckych, ktorá mu neskôr pomohla získať poslanecký mandát v uhorskom sneme- vyšli jeho diela Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej

1847

-10. august - zúčastnil sa 4. zasadania Tatrína v Čachticiach
-21. september - uchádza sa o poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen
-30. október - tridsaťdvaročný Štúr sa stal poslancom uhoského snemu
-17. november - Štúrova prvá reč na uhorskom sneme, ktorý zasadal v Bratislave do 11. apríla 1848

1848

-13. marec - posledná z piatich snemových rečí Ľ. Štúra
-20. apríl - pricestoval Štúr do Prahy, kde na svoju stranu v boji za slovenčinu získal českých študentov, združených v spolku Slávie
-30. apríl - zo Štúrovej iniciatívy bola v Prahe založená Slovanská Lipa, spolok na podporu vzájomnej súdržnosti Slovanov
-10. máj - Štúr v Liptovskom Sv. Mikuláši, bol jedným z navrhovateľov Žiadostí slovenského národa
-11. máj - verejné vyhlásenie Žiadostí slovenského národa v Ondrašovských kúpeľoch.
-12. máj - vydanie zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu zo strany maďarskej vlády
-2. jún - zúčastnil sa Slovanského zjazdu v Prahe
-19. jún - V Záhrebe bol spolupracovníkom chorvátskeho časopisu Slavenski Jug.
-september - Štúrov príchod do Viedne a prípravy na ozbrojené povstanie
-15.-16. september - vo Viedni bola vytvorená Slovenská národná rada. Tvorili ju Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža ako politickí predstavitelia, B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček ako vojenskí predstavitelia a B. Nosák a D. Bórik ako tajomníci.
-19. september - SNR na Myjave vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala slovenský národ do ozbrojeného povstania, výprava na Brezovú
-7. október - Štúr s Hurbanom a inými v Prahe na porade ohľadne povstania
-18. október - Štúrova výzva k národu: Čo kazí Slovákov
-december - február 1849 - Štúr s dobrovoľníkmi prešli severnú časť Slovenska od Čadce po Prešov

1849

-20. marec - s deputáciou v Olomouci u panovníka, ktorému predložili svoje požiadavky
-21. november - rozpustenie dobrovoľníckeho zboru v Bratislave.

1850

-jeseň - bezvýsledné pokusy získať žiadosť o vydávanie národných novín
-december - s deputáciou vo Viedni vo veci slovenských škôl a povolenia spolku Tatrín

1851

-13. január - smrť Ľudovítovho brata Karola. Aby sa postaral o jeho sedem detí, presťahoval sa Ľudovít k jeho rodine do Modry. Jeho slobodu obmedzoval policajný dozor.
-27. júla - zomrel jeho otec Samuel Štúr, matka sa potom presťahovala do Trenčína
-október - zúčastnil sa na poradách o reforme spisovnej slovenčiny v Bratislave- dokončil filozofické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti

1852- v Modre dokončil dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských

1853

- 18. marec - smrť Adely Ostrolúckej vo Viedni
-28. august - v Trenčíne zomrela jeho matka Anna Štúrová- vyšla jeho zbierka básní Spevy a piesne

1854 11. máj - pri odhalení pomníka Jánovi Hollému (zomrel v roku 1849) na Dobrej Vode vystúpil ako rečník. Na pamiatku slovenského barda zložil báseň.
1855 22. december - nešťastne sa postrelil na poľovačke za Modrou- v posledných chvíľach jeho života pri ňom stál najmä priateľ Ján Kalinčiak, ktorý v tom čase pôsobil v Modre

1856

-12. január - zomrel Ľudovít Štúr v Modre
-16. január - celonárodný pohreb v ModreDiela

1831 prvé básnické pokusy
1836 Óda na Hronku
1838 cyklus básní Dumky večerní
1839 cestopis Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839
1841 Starý a nový věk Slováků v staročeštine, po slovensky prvýkrát v roku 1994
1843 anonymný národno-obranný spis Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren - Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov
1845 polemický spis Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus - Devätnáste storočie a maďarizmus
1846 Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej
1851 filozofické dielo Das Slawenthum und die Welt der Zukunft - Slovanstvo a svet budúcnosti (v nemčine), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku 1867 v ruskom preklade Slavjanstvo i mir buduščago, neskôr v roku 1931 v pôvodnom znení a až v roku 1993 vyšlo v slovenčine
1852 spis O národních písních a pověstech plemen slovanských, vydaný v Prahe v roku 1853
1853 básnická zbierka Spevy a piesne

A. O.

Uvädnul si prenáhlo, kvet,
ty pekný kvet Hrona,
v duši tej svet opúšťala
v láske, viere k svojím stála,
zbožná Antigona.

Ani ten kvet rodnie kraje
nezrely, keď vädol,
ani tvor svoj ušlechtilý
do náručia nestúlily,
keď uvädlý padol.

A v srdci tom tolká láska
horela k tým krajom,
že sa mnela v jejích lone,
tam na živom šumnom Hrone,
otočená rajom.

A k rodom jích koho srdce
túžobnejšie bilo?
Jako sestra k bratom zlatým
navráteným, driev odňatým,
tak sa k ním túlilo.


V týchto citoch, v tom nadšení
mizla tá postava,
duch sa to len byť pozdával
a ten v ríšu duchov plával,
kde jeho oslava.

Pamiatka ti neuvädla,
ty nášho kraja kvet,
vzdechy jeho nech lietajú,
kde ti zvleky spočívajú,
kde zapadnul ti svet.

S nimi spolu i naše tam,
často tam zaletia,
bár aj túžby tvoje vrelé,
už tam v zemi onemelé,
viac jím neodvetia.
(1853)

Jedna z myšlienok...

„ Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva. “
(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 174)