Nar. 1746
1771 – bol v Ríme
1774 – vytvoril prvý cyklus, nástenné maľby – 11 kompozícií na biblické témy, ktoré sú syntézou typicky goyovských vlastností: barokového vzletu, klasicistickej jasnosti, zjednodušenej techniky a veľmi originálnej svetelnosti, farebnosti a kompozície. Zrejmý je už aj vznik deformácií, ktoré sa neskôr stali príznačnou črtou Goyovho umenia.
1786 – menovali ho za dvorského maliara.
1788 – vytvoril náčrty k tapisériam. Vracia sa aj k náboženským témam : Sv. František Borgiáš pri lôžku umierajúceho – objavujú sa tu démonické a zvieracie tváre. Podobné tvory umelca čoraz väčšmi priťahovali.
Bol povýšený na komorného maliara – maľoval portréty panovníkov.
1793 – vážne ochorel úplne ohluchol.
„Požiar“ – neusporiadaný rukopis, bohatá štruktúra, potlačil opisnosť.
Namaľoval aj sériu fantastických obrazov a čarodejníckych výjavov.
Portréty vojvodkyne z Alby.
Maľba a grafika „Caprichos“ – 80 listov a 1 autoportrét vytvorený leptom – boli stiahnuté z predaja – prekročil hranice , ktoré umenie este muselo rešpektovať. Caprichos predstavujú ľudské bytosti podobné zvieratám, vidiny z popraviska a čarodejnícke výjavy, množstvá krásavíc, kupliarok, ničomníkov a žobrákov. Jednotlivé listy majú ako motto krátke ironické vety.
Podobizne panovníkov – 1799-1800. Prenikal do psychológie postáv a spodobil desivú „Rodinu Karola IV.“ – postavy sú zobrazené vulgárne a škaredo – satyra.
„Nahá Maja“ – jemná realizácia a dokonalé podanie perleťovej pleti.
„Oblečená Maja“ – zmyselnejšia, má uprený pohľad.
1802-1806 – obdobie slávnych portrétov
Vojna s Napoleónom – krvavé drámy a najstrašnejšie ukrutnosti – vplyv na Goyove umenie. V jeho umení sa odrazili desivé výjavy, ktoré videl na vlastné oči a ktoré si často priamo na mieste načrtával.

Najvýznamnejšie diela:

“Druhý máj“ – vzbudzuje dojem bezprostrednosti a pravdivosti.
„Poprava v La Moncloa“ – konkrétnejšie dielo, vyznačuje sa zrnito riedenou farbou, vytvárajúcou pieskovitú a matnú štruktúru maľby. Redukoval farebnú škálu na oker, ktorý je farbou zeme a niektorých šiat, na čiernu farbu nočnej oblohy, bielobu košieľ popravených a červenú farbu krvi.
Autoportréty
Kúpil si dom, ktorý neskôr dostal názov Dom hluchého – vyzdobil ho tzv. čiernymi maľbami.
1819 – ťažko ochorel
Po chorobe pracoval na cykle grafík „Nezmysly“ – vstupuje nimi na pôdu neskutočn.
1821-1822 – maľoval zväčša len pre seba – mytológia, čarodejníctvo, brutálny ýron pudov.
Čierne maľby – prevládajú v nich tmavé odtiene, ale aj hnedé, sivé, okrové, moré, červené, ľahké stopy zelene. Je to 14 kompozícií s jednou alebo niekoľkými postavami a všetky sú podané z dramatického iracionálneho psychologického uhla. Súbor sa vyznačje drsnou modeláciou, prerušovanými ťahmi, expresívnosťou, deformáciami, zvrhlými a strašidelnými tvárami.