Dušan Dušek

Narodil sa 4. januára 1946 v Gbelciach v rodine lesného inžiniera. Základnu školu vychodil v Piešťanoch, zmaturoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave, potom študoval chémiu a geológiu na PF UK. Po skončení vysokoškolského štúdia roku 1970 dva roky pôsobil ako redaktor denníka Smena, potom bol redaktorom športového denníka Tip a v rokoch 1973-1979 redaktorom mládežníckeho časopisu Kamarát. V rokoch 1979-1989 pôsobil ako profesionálny spisovateľ, neskôr pracoval v redakcii literárneho mesačníka Slovenské pohľady (do roku 1992), dnes je pedagógom na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave (katedra dramaturgie a scenáristiky).

Po viacročnej časopiseckej príprave vstúpil do literatúry zbierkou poviedok Strecha domu (1972), ktorých témou sú zážitky z detstva na rodnom Záhorí. Nasledujúca kniha Oči a zrak (1975) je skomponovaná z krátkych poviedok, autorských úvah, humoristických básničiek a grotesiek. Knižky pre deti Najstarší zo všetkých vrabcov (1976), Pravdivý príbeh o Pacovi, Pištáčik (obe 1980) a Pištáčik sa žení (1981) tvoria kompozičný celok, spojený nielen autobiografickou postavou detského hrdinu Pištáčika, ale aj priestorom detstva dedinského chlapca so všetkými medziľudskými vzťahmi. V knihe poviedok Poloha pri srdci (1982) tematicky zostal v dôverne známom prostredí malého mestečka, ale sústredil sa na fragmenty osudov a skúsenosťou poznačených životných postojov starších ľudí najrôznejšej society.

Podobne možno charakterizovať aj knihu krátkych próz Kalendár (1983), ktorá cez spomienkové vstupy do detstva naznačuje neúprosné plynutie času. Knihu poviedok Náprstok (1985) kompozične spája postava malomestského postmajstra, ktorého zdanlivo všedný život je plný netušených tajomstiev, skrytých túžob, životnej múdrosti a svojrázneho, ale láskavého prístupu k ľudom. Kniha Dvere do kľúčovej dierky (1987) obsahuje tri poviedky, v ktorých sa autor zameral na citový život dospievajúcej mládeže, na prvé ľúbostné kontakty a očarenie z nevinných erotických zážitkov vyvolávajúcich pocity neistoty a úzkosti. Kniha poviedok Babka na rebríku (1987) je rozprávaním o citových vzťahoch medzi predstaviteľmi rôznych generácií v rodine. Postrehy, mikrorozhovory a lyrické úvahy o prírode aj o zdanlivo bežných, no pritom poetických zákutiach všedného života vydal v básnickej zbierke Dúšky (1990). O humor a tajomnosť rozšíril svoj záber aj v knihách poviedok Milosrdný čas (1992), Kufor na sny (1993) a Teplomer (1996). Výbery z poviedkovej tvorby autora vyšli pod názvom Prášky na spanie (1987) a Rodina z jedného kolena (1991).

Dušan Dušek je aj autorom filmových a televíznych scenárov a rozhlasových hier. Napísal literárne scenáre k filmom Ružove sny, Ja milujem, ty miluješ, Sojky v hlave, Vlakári, televíznu hru Rýchlik a z rozhlasových hier najväčší úspech dosiahla hra Muchy v zime.

Narodil sa v rodine lesného robotníka a vzdelanie získaval v Piešťanoch a Bratislave, kde vyštudoval geológiu a chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako redaktor v časopisoch Smena, Tip, Kamarát a Slovenské pohľady. Od roku 1979 sa profesionálne venuje literárnej tvorbe a v súčasnosti vyučuje v Ateliéri scenáristickej tvorby na VŠMU v Bratislave.Próza

1972 Strecha domu
1975 Oči a zrak
1982 Poloha pri srdci
1983 Kalendár
1985 Náprstok
1992 Milosrdný čas
1993 Kufor na sny
1996 Teplomer
2000 Pešo do neba
2003 Vták na jednej nohe
2006 Zima na ruky

Poézia

1990 Dúšky
1994 Príbeh bez príbehu

Tvorba pre deti

1976 Najstarší zo všetkých vrabcov
1980 Pištáčik
1981 Pištáčik sa žení
1980 Pravdivý príbeh o Pačovi
1987 Babka na rebríku
1987 Dvere do kľúčovej dierky

Rozhlasové hry

Pretože aj napriek tomu
Muchy v zime
Rýchlik
Strojček na spomienky

Filmové scenáre

1976 Ružové sny (spolu s režisérom Dušanom Hanákom)
1980 Ja milujem, ty miluješ (spolu s režisérom Dušanom Hanákom)
1983 Sojky v hlave (réžia Juraj Nvota)
Zabíjačka (réžia Martin Šulík)
1988 Vlakári
1999 Šesť statočných
2000 Krajinka (spolu s režisérom Martinom Šulíkom)
Prášky na spanieVýber poviedok

2001 Mapky neznámeho pobrežia

„To, čo na Dušekovej tvorbe pre deti očarúva, je hĺbka a citlivosť, s akou sa vo svojich poviedkach a rozprávkach dotýka detstva. Nejde pritom azda o obraz detstva ako idyly, strateného raja či času sladkého ničnerobenia, na aký sa dobre spomína. Dušekova výpoveď o čase ľudského dozrievania, to je raz nahmatávanie skrytých tajomstiev, inokedy fenomenológia ľudského žiaľu, detského sklamania či detskej úzkosti.“ (Zuzana Stanislavová)

„Pištáčik a Čujko leteli v mydlových bublinách. Obaja napoly spali – a čakali, kam ich vietor zanesie. Ale vie niekto spať iba napoly? Pištáčik vedel: jedným okom spal a druhým sa pozeral. A keď sa mu jedno oko vyspalo, mohlo si aj druhé oddýchnuť, ľavé zavrel, pravé otvoril – a zase spal napoly. Čujko takisto; spal na jednom uchu, druhé všetko počulo, iba chvost mu nespal a pekne ho ovieval...“ (z knihy Pištáčik)

Najstarší zo všetkých vrabcov (1976)
Pravdivý príbeh o Pačovi (1980)
Pištáčik (1980)
Pištáčik sa žení (1985)
Babka na rebríku (1987)
Dvere do kľúčovej dierky (1987)
Rodina z jedného kolena (1991, výber)
Daidalos a Ikaros (1994)