Umelé piesne vydal v štyroch zbierkach: Pôvodné slovenské piesne (1907, v neskorších vydaniach pod názvom Drobné kvety), Slzy a úsmevy (1912), Zo srdca (1921) a Piesne o matke (1940). Určujúcim faktorom pre jeho tvorivú orientáciu bolo to, že komponoval len pre interpretov neprofesionálov a rovnako mal na zreteli i potrebu pedagogicko-inštruktívnej literatúry. Do nej sa zaraďujú napríklad piesňové zbierky Zo srdca a Piesne o matke. Pedagogický cieľ sledoval neskôr aj v klavírnych dielach (Slovenská sonatína pre klavír, 1938), v organových kompozíciách (Malé interlúdiá, 1947), v zborníčkoch pre školy (Tatranské zvuky, 1926) i v učebniciach hudobnej výchovy.
Bol činný aj literárne, napísal viacero štúdií o slovenskej ľudovej piesni, úvahy o cirkevnej tvorbe, úvody k hudobným dielam, k zborníkom, pamätniciam ap. Prispieval i do humoristického časopisu Kocúr.
Sporadicky sa venoval aj výtvarnej tvorbe (ilustrácie k niektorým vlastným básniam).
V roku 1933 za zásluhy na poli cirkevnej hudby mu pápež Pius XI. udelil titul Rytier rádu sv. Gregora, v rokoch 1940 a 1948 bol vyznamenaný štátnou cenou a v roku 1956 sa stal národným umelcom.