Mikuláš Schneider - Trnavský životopis

Mikuláš Schneider –Trnavský


Narodil sa 24. 5. 1881 v Trnave, zomrel 28. 5. 1958 v Bratislave. Bol hudobný skladateľ, regenschori, hudobný pedagóg, národný umelec. Mal troch súrodencov, z toho 1 brata a 2 sestry a neskôr 2 dcéry. Prehľad škôl, na ktorých študoval a významných aktivít, ktorým sa venoval:
™ 1892-1900 gymnázium v Trnave
™ 1900-1901 Uh. kráľovská akadémia hudby v Budapešti
™ 1901-1903 konzervatórium vo Viedni
™ 1903-1905 konzervatórium v Prahe
™ 1906-1909 zbormajster srbskej pravoslávnej cirkvi v Zrenjanine (medzitým 1907-1908 turné v Nemecku a vo Francúzsku)
™ 1909-1940 riaditeľ chóru dómu sv. Mikuláša v Trnave (1914-1918 služba v armáde; 1925-1943 zároveň učiteľ hudby a spevu na dievčenskom učiteľskom ústave a krátko aj na gymnáziu v Trnave)
Od mladosti sa aktívne zúčastňoval na spoločenskom živote; ako žiak ľudovej školy účinkoval v chlapčenskom jezuitskom zbore, na gymnáziu na chóre dómu sv. Mikuláša v Trnave, počas štúdia v Budapešti bol zbormajstrom spevoklubu, vo Viedni účinkoval v literárnom spolku Národ, v Prahe pôsobil v akademickom spolku Detvan, kde sa zoznámil s mnohými budúcimi osobnosťami verejného života, o. i. s M. R. Štefánikom. Ako zbormajster v Juhoslávii spoluúčinkoval i s tamojším vyše 100-členným filharmonickým spolkom. Organizátorskú činnosť naplno rozvinul v Trnave ako dirigent, zbormajster a aktivista mnohých kultúrnych spolkov. Neskôr pôsobil ako odborný štátny inšpektor hudby, posudzovateľ hudobnej tvorby mladých autorov a hudobno-teoretických prác, zasadal v porotách súťaží speváckych zborov, zúčastňoval sa na festivaloch zborových piesní, prednášal v dirigentských kurzoch atď. Prvé tvorivé pokusy začal uverejňovať v tlači už počas štúdií. V roku 1904 mu vyšla v Pamätnici spolku Národ jeho zberateľská práca Kytica slovenských piesní zo západu, v ktorej uverejnil aj prvú slovenskú umelú pieseň na ľudový text Ďaleko-široko. Nákladom Detvan vydal v roku 1905 prvú Zbierku slovenských národných piesní, kde uverejnil i prvú harmonizáciu piesne Nad Tatrou sa blýska. Jeho
najplodnejšie obdobie sa začalo v roku 1909, kedy komponoval hlavne cirkevné vokálno-inštrumentálne diela pre potreby dómskeho zboru a orchestra. Vytvoril však aj umelé na texty slovenských spisovateľov (J. Jesenský, S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, Ľ. Podjavorinská, I. Krasko, R. Dilong, M. Rázus, V. Roy...).

Umelé piesne vydal v štyroch zbierkach: Pôvodné slovenské piesne (1907, v neskorších vydaniach pod názvom Drobné kvety), Slzy a úsmevy (1912), Zo srdca (1921) a Piesne o matke (1940). Určujúcim faktorom pre jeho tvorivú orientáciu bolo to, že komponoval len pre interpretov neprofesionálov a rovnako mal na zreteli i potrebu pedagogicko-inštruktívnej literatúry. Do nej sa zaraďujú napríklad piesňové zbierky Zo srdca a Piesne o matke. Pedagogický cieľ sledoval neskôr aj v klavírnych dielach (Slovenská sonatína pre klavír, 1938), v organových kompozíciách (Malé interlúdiá, 1947), v zborníčkoch pre školy (Tatranské zvuky, 1926) i v učebniciach hudobnej výchovy.
Bol činný aj literárne, napísal viacero štúdií o slovenskej ľudovej piesni, úvahy o cirkevnej tvorbe, úvody k hudobným dielam, k zborníkom, pamätniciam ap. Prispieval i do humoristického časopisu Kocúr.
Sporadicky sa venoval aj výtvarnej tvorbe (ilustrácie k niektorým vlastným básniam).
V roku 1933 za zásluhy na poli cirkevnej hudby mu pápež Pius XI. udelil titul Rytier rádu sv. Gregora, v rokoch 1940 a 1948 bol vyznamenaný štátnou cenou a v roku 1956 sa stal národným umelcom.