Narodil sa: 19. Február 1473 Toruň
Zomrel: 24.Máj 1543 Frombork

Kopernikova smelá teória zmenila náhľad na vesmír a otvorila novú epochu v histórii ľudského poznania.

Pochádzal zo sedliackeho a remeselníckeho rodu. Jeho otec, krakovský mešťan a kupec, získal veľké zásluhy počas trinásťročnej vojny. Matka pochádzala z meštianskej rodiny, ktorá nešetrila ani majetkom ani krvou, aby sa Pomorie vrátilo k vlasti. Kopernik nadobudol na ten čas pomerne dôkladné vzdelanie a ešte v mladých rokoch sa oboznámil s niektorými antickými jazykmi. Keď mal 10 rokov stratil otca. Strýko, varminský biskup, umožnil Mikulášovi a jeho bratovi Andrejovi vyštudovať všetky štyri fakulty univerzity a zaistil im nezávislosť. V tomto období sa dotvorila celková duševná potencia Kopernikovho záujmu o astronómiu. Študoval v Krakove a vo Viedni, kde prednášali Peuerbach a Regiomontanus. V Bologni získal doktorát práv, ale bol ovplyvnený slávnym astronómom Navarrom, že sa rozhodol venovať astronómii. V Taliansku však na príkaz strýka vyštudoval ešte medicínu. Ako právnik neskôr zastupoval varminské panstvo na snemoch i v zložitých jednaniach s rádom Teutonských rytierov; svojím lekárskym umením si vyslúžil chválu korunovaných hláv a k jeho sympatickým vlastnostiam patrí taktiež to, že sa staral o päť sirôt svojej sestry. Preslávil sa trigonometriou, počas pobytu v Taliansku prednášal matematiku aj v Ríme. Celý tvorivý vedecký život prežil vo vlasti, dá sa povedať v osamelosti. Patril ku najvzdelanejším ľuďom svojej doby.

Myšlienkou o obehoch planét sa zaoberal 36 rokov a za tú dobu ju prepracoval do matematických podrobností tak, že predčila i 1 500 rokov starú a stále "zdokonaľovanú" a komplikovanejšiu Ptolemaiovu sústavu. Bol dobrým pozorovateľom; Tycho de Brahe ocenil paraklitcký prístroj z jeho pozostalosti.

Kopernik si bol vedomý revolučného obsahu heliocentrizmu a nerobil si ilúzie, ako bude prijatý. Základné dielo preto takticky venoval pápežovi. Táto okolnosť však spôsobila, že dielo nemohlo byť vytlačené v protestantskom Vitenbergu, ale v liberálnejšom Norimbergu. Luteráni sa k nemu stavali od začiatku veľmi príkro, zatiaľ čo pápežský dvor ho najprv prijal nevšímavo. Tomu pomohla skutočnosť, že Kopernikovi žiaci Rhaeticus a obzvlášť Osiander mu poslali podhodený predslov vykladajúci celé dielo ako hypotézu. Osiander pozmenil aj názov na De Revolutionibus Orbium Coelestium Libri VI (Šesť kníh o obehoch nebeských svetov). Kopernik, ktorý dostal dielo do ruky až na smrteľnej posteli, nemohol už nič zmeniť ani na názve, ani protestovať proti predslovu, ktorý sa v autentickej podobe objavil až v roku 1854. Na dielo, ktoré urobilo zo Zeme jednu z planét, mal svet pripraviť roku 1540 zjednodušený Rhaeticov traktát De Libris Revolutionum Copernici Narratio Prima (Prvá správa o Kopernikových knihách o obehoch). Rukopis diela De Revolutionibus dostal Rhaeticus, po ňom postupne niekoľko dedičov, kúpil si ho Komenský, Nosticovia, po nich československý štát, ktorý rukopis daroval po druhej svetovej vojne Poľsku.

Spisy Mikuláša Kopernika

Komentárik - 1510 - formuluje v ňom základné tézy heliocentrickej sústavy
De revolutionibus orbium coelestium libri VI (Šesť kníh o otáčaní sa nebeských kruhov) - 1515 - 1545 - učenie o otáčaní Zeme vyvrátilo základné cirkevné dogmy a podrývalo autoritu cirkevných kruhov. Zem sa z nehybného stredu vesmíru zmenila na nebeské teleso, ktoré sa otáča s ostatnými planétami okolo Slnka. Túto knihu dala cirkev na index. Index bol zrušený až roku 1835. Prvá kniha je venovaná všeobecnému výkladu novej teórie s odvolaním sa na dôkazy viac filozofické ako matematické. Je rozdelená na 14 kapitol.

Druhá kniha je venovaná výkladu sférickej astronómie.
Tretia kniha je venovaná ročnému pohybu Zeme okolo Slnka.
V štvrtej knihe Kopernik rozoberá teóriu pohybu Mesiaca.
V piatej knihe sa rozoberajú zmeny v polohe planét v ekliptickej dĺžke.
V šiestej knihe sa rozoberajú zmeny v polohe planét v ekliptickej šírke.

Axiómy Mikuláša Kopernika

Pre všetky nebeské telesá a dráhy existuje len jedno centrum. Centrum zemegule nie je centrom sveta, ale len centrom mesačnej dráhy a všetkých vecí na Zemi. Všetky planéty sa pohybujú okolo Slnka, ktoré stojí v strede všetkých kruhových dráh: preto za stred možno pokladať Slnko. Pomer vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou k polomeru sféry stálic je menší ako polomer zemského polomeru k vzdialenosti Zeme od Slnka. Tie pohyby, ktoré vidíme na oblohe, nie sú výsledkom toho, že sa pohybuje sama obloha, ale sú výsledkom pohybu Zeme. V dôsledku pohybu Zeme sa nám zdá, že sa pohybuje aj Slnko. Blúdenie planét - ich skutočný pohyb na jednu alebo druhú stranu - je zapríčinené pohybom Zeme.