Na tomto mieste Machiavelli píše prečo sa stavia proti používaniu žoldnierov: „…ak sa štát udržuje na základe zbraní žoldnierov, nikdy nebude pevný alebo bezpečný, pretože sú nejednotní, ctižiadostiví, nedisciplinovaní a nelojálni, nespoľahliví, nebohabojní, nedôverčiví k ľuďom…., na bojisko ich vedie iba trocha peňazí, a tie nestačia na to, aby prinútili vojaka umierať pre záujmy pána. Do služby sa všetci hrnú pokiaľ nie je vojna, keď však vypukne, hľadajú cestu k úniku.“
V ďalšej časti sa snaží podporiť tento výrok príkladmi rímskych a súčasných generálov, ktorí nepoužívali žoldnierov namiesto vlastných krajanov a vysvetlením, čo sa z nich stalo. Jedným z najčastejšie spomínaných príkladov, ktoré je potrebné nasledovať, je Cesare Borgia, ktorý aj keď bol často brutálny, podľa Machiavelliho priniesol mier a poriadok do krajín, ktoré dobyl a preto by sa jeho činy mali nasledovať.
„Nikdy sa nebudem báť uvádzať meno Cesara Borgiu a jeho skutky. Gróf vstúpil do Romagne s pomocnými silami, pričom viedol celkom francúzske jednotky, s ktorými dobyl Imolu a Forli. Ale keďže tieto sily sa mu nezdali ako bezpečné, obrátil sa k žoldnierom, usudzujúc, že budú predstavovať menšie nebezpečenstvo a zapojil do akcie Orsiniovcov i Vitelliovcov. Neskôr keď zistil, že sú pochybné, nelojálne a nebezpečné, zbavil sa ich a obrátil sa k vlastným. Človek si ľahko dokáže uvedomiť rozdiel medzi týmito jednotkami a pochopiť rozdiel medzi povesťou grófa, keď mal len Francúzov a keď mal Orsiniho a Vitelliho a keď zostal sám len so svojimi vojakmi. V každom prípade musí každý chápať, že povesť grófa sa zlepšila – nikdy nebol taký vážený, ako keď bol úplným vlastníkom svojho vojska“. Nasledujúcim námetom sú kvality, ktoré by mal mať vladár, aby si uchoval najlepšiu vládu. Machiavelli analyzuje vojenské vedomosti, liberálnosť a skupánstvo, či má byť milovaný alebo sa ho majú báť, dôveryhodnosť, dobrú a zlú povesť. Vojenské vedomosti sú jednou z najdôležitejších vlastností, ktoré by vladár mal mať, pretože, podľa autora, medzi príčinami zla, ktoré človeku prináša fakt, že je neozbrojený, ktoré z neho robí zavrhnutiahodnú osobu, ktoré je jednou z potúp, pred ktorými sa musí vladár chrániť.
Záver, ku ktorému dospieva Machiavelli, pokiaľ ide o to, či je lepšie mať dobré alebo zlé vlastnosti, sa bežne považuje za nemorálny alebo neetický, pretože najčastejšie uprednostňuje zlo pred dobrom v záujme politickej moci. O zlých vlastnostiach, ktoré je lepšie a prirodzenejšie mať vyhlasuje:
„…vladár, ktorý sa chce udržať sa musí naučiť vo vlastnom záujme zachovať sa niekedy i nie zrovna ušľachtilo“ alebo „Ak chce byť niekto dobrý vládca, musí sa predovšetkým vyhýbať tým vlastnostiam, ktoré jeho moc oslabujú, a nesmie dať na ľudské reči.