Fernando Magalhães

V roku 1488 Bartolomej Diaz ako prvý Európan oboplával Mys Dobrej Nádeje a otvoril cestu z Európy do Indického oceánu. O 10 rokov neskôr priplával Vasco de Gama do Indie. Okolo roku 1515 malo africkú námornú cestu do Indie plne v rukách Portugalsko a tak Španielsku nezostávalo nič iné ako objaviť inú cestu smerom na západ. Fernão Magalhães prijal túto neľahkú úlohu - vynájdenie cesty do Indie ale západnou stranou (cesta okolo sveta).

Po tom, ako s 5 loďami a 280 mužmi vyplával v španielskych službách, mal v úmysle na zimu zakotviť v okolí 45. rovnobežky južnej šírky. Vhodné kotvisko našiel 31.3. 1520 na pobreží dnešnej Argentíny.

Keď Fernando Magalhães a jeho španielska posádka roku 1520 prvýkrát zbadali skalnaté ostrovy pri južnom cípe Argentíny nazvali ich Tierra del Fuego ohňová zem. Videli vtedy ohne zapálené miestnymi indiánmi.

Vlajkovú loď Trinidad a ostatné lode sprevádzala pri prvej plavbe cez Tichý Oceán strašná bieda a utrpenie, pretože posádku sužoval hlad a smäd. Vtedy došlo k niekoľkým povstaniam, ktoré Magalhães kruto potlačil.

Jeden člen posádky poznamenal : „Tri mesiace a dvadsať dní sme boli bez akéhokoľvek čerstvého jedla, jedli sme sucháre, ktoré už neboli sucháre, ale iba práškom plným červíkov a odporne páchnucim potkaním močom. Pili sme žltú vodu, ktorá bola veľa dní pokazená.“

Muži boli tak oslabení, že by v žiadnom prípade búrku neprežili, a tak Magalhães pomenoval z vďačnosti nový oceán „Tichý“.

Po tom čo Magalhães znovu prekročil rovník a zamieril smerom na západ v zúfalej snahe priplávať k Japonsku, uvidel konečne 6. marca zelené a úrodné ostrovy Mariany. Po tom čo si námorníci na Marianách odpočinuli a získali nové sily zazreli 16. marca východnú časť neznámeho ostrova ktorému Magalhães dal pomenovanie podľa Filipa II. Filipíny, ktoré sa stali miestom jeho ďalšej zastávky. Po 8 dňoch odpočinku pokračoval Magalhães na západ a 28. marca priplával k ostrovu Limasawa, odkiaľ výprava pokračovala na ostrov Cebu, kde mali nájsť ďalšie bohaté zásoby. Na ostrov Cebu lode dorazili 6. apríla a Magalhães sa rýchlo priatelil s miestnym náčelníkom. Sľubný začiatok skončil pohromou 27. apríla 1521 Magalhães vyhovel prianiu napadnúť vládcu blízkeho ostrova, ale jeho jednotka bola donútená k ústupu pri ktorom bol Magalhães zabitý. Ďalej lode putovali bezcieľne medzi ostrvami južných Filipín iba 3 dni cesty od ostrov korenia – Moluk. Táto fáza plavby trvala celých 6 mesiacov. Vážnym problémom sa stal nedostatok ľudí, preto námorníci pokračovali iba na lodiach Trinidad a Victoria. Na jeseň roku 1521, po viacej než 2 rokoch od vyplávania zo španielska, narazili moreplavci pod neistým vedením Carvalha na „ostrovy korenia“. Tu námorníci získali náklad klinčekov a lode sa rozdelene vydali späť do vlasti. Victoria pod vedením Juana Sebastiana del Cano vyplávala v decembri roku 1521. Cesta späť bola opäť strastiplná. Ale 8. septembra 1522, skoro po 3 rokoch od vyplávania sa Victoria vrátila do Sevilly. Utrpenie prežilo iba 18 chorých mužov. Jedným z nich bol Talian Antonio Pigafetta,
ktorý pyšne zaznamenal. „Preplávali sme 80 233 kilometrov a oboplávali sme svet.“ Trinidad také šťastie nemala, pretože ju ešte na Molukách zajali Portugalci. Z 50 mužov prežili iba 4 a 3 sa dostali do Španielska až v roku 1525.

Talian Antonio Pigafetta napísal o svojich zážitkoch knihu: „Prvá cesta okolo sveta“.