(28. október 1815 (Uhrovec) - 12. január 1856 (Modra))

Bol vedúcou osobnosťou mladoslovenského hnutia, jeho názory ovplyvňovali celú jednu generáciu a presiahli svoju dobu a sú stále živé.

Ľ. Štúr bol mimoriadne všestranný, veľkým organizátorom, rečníkom, mysliteľom, básnikom, filozofom a poslancom. Za najvyšší cieľ si postavil pomoc národu a podriadil si tým aj svoj život. Mal veľkú schopnosť ducha, spojil a zorganizoval činnosť slovenskej inteligencie. Najznámejšie vlastenecké podujatie je vychádzka na Devín v pamätnú nedeľu 24. apríla 1836, kde sa odhodlali zasvätiť svoj život službe a zápasu za povzdvihnutie slov. národa (nabádali sa k jednote, dali si slovanské mená).V ten deň spievali štúrovu báseň "Děvín, milý Děvín, hrade osiralý" po prvý raz. Najviac sa pričinil o uzákonenie slovenčiny dielami "Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej (1846).

Svojimi politickými názormi bol neohrozený bojovník proti feudalizmu. Za pomerne krátke obdobie zasadania uhorského snemu predniesol päť poslaneckých rečí, z nich pamätná je zo dňa 21. decembra 1847, kedy Štúr ako jeden z poslancov vyslovil radikálnu požiadavku na zrušenie poddanstva v Uhorsku, vyslobodenie ľudu z poddanskej služobnosti a slobodný rozvoj pre jednotlivé národy žijúce v Uhorsku. Významnú rolu hrali Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Redakcia bola na Panenskej č.1 a vychádzali od 1.8.1845 - 12.6.1848. Jeho predvídavosť o živote Slovanov vyslovil v diele Slovanstvo a svet budúcnosti.

Ľudovít Štúr prednášal na bratislavskom líceu, kde sa stal zástupcom Juraja Palkoviča (viedol Katedru reči a literatúry československej). Dostal sa na čelo literárneho krúžku Spoločnosti československej. 14.2. 1843 sa na lýceu rozhodnú uzákoniť spisovnú slovenčinu "Deň vzkriesenia slovenčiny". Potom však zakáže vrchnosť Štúrovi prednášať a 12 študentov sa rozhodne prestúpiť na lýceum v Levoči. Pri odchode si spievajú zhudobnenú báseň "Nad Tatrou sa blýska" od Janka Matušku, zhudobnená
podľa známej ľud. piesne (asi) "Kopala studienku". Vznikli aj protestné básne, z ktorých je najznámejšia Duma bratislavská od Janka Kráľa.

Na vrstovníkov pôsobil aj nadhľadmi. Ľudovú pieseň videl ako prejav jednotu ducha slovenského národa. Vyjadril to v diele O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. Svedectvo myslenia a cítenia v ťažkých porevolučných rokoch vyjadril v diele Spevy a piesne. Štúrov život a dielo obohatili veľmi mnohostranne kultúru a históriu slovenského národa. Významný bol jeho podnet k uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Zomrel predčasne 12. januára 1856, keď sa postrelil pri poľovačke v Modre.