William Shakespeare: Hamlet

William Shakespeare

*23.4.1564 – Stratford on Avon
†23.4.1616 - Stratford on Avon

Anglický dramatik a básnik z obdobia renesancie a reformácie (1510 – 1620).

Wiliam bol najstarší syn a tretie dieťa Johna Sh. A Márie Ardenovej. Zo zachovaných dokumentov sa dozvedáme, že jeho otec bol dobre situovaným mešťanom, matka pochádzala zo schudobnelej šľachtickej rodiny. Sh. Študoval pravdepodobne na King´s New School v rodisku. R. 1582 sa oženil s Annou Hathwayovou. Z obdobia 1585-92 sa nezachovali o ňom spoľahlivé údaje. Nie je isté, či v tom čase pôsobil ako herec (Wiliam Shakeshafte) alebo ako vidiecky učiteľ. Ale v r. 1592 sa objavuje v jednom kritickom pamflete, z ktorého vyplýva, že je v Londýne a že je už uznávaný dramatik. Rodné mesto Stratford ho stále priťahovalo, a preto tam kúpil honosný dom New Place, v ktorom usadil rodinu (1597).

Už v roku 1594 bol popredným hercom a spolumajiteľom divadelnej spoločnosti Lord Chamberlain´s Men a v r. 1598 si zámožnejší herci tejto spoločnosti spolu so Sh. vybudovali v Londýne vlastné divadlo Globe Theatre. Sh. v ňom účinkuje asi 20 rokov a okolo 1612 sa vracia do rodiska, kde 52-ročný zomiera.

Existuje dosť dôkazov, že Sh. skutočne existoval, hoci v minulosti niektorí vedci o tom pochybovali a jeho dielo pripisovali iným spisovateľom. Chronologické poradie Sh. hier je problematické. Súborné vydania jeho hier vyšli v 17.st. niekoľkokrát (1623, 1632, 1663 a 1685). Básnická tvorba Sh. pozostáva zo samostatných väčších básní s antickým námetom. Autobiografické prvky pravdepodobne obsahujú Sonnets (Soonety). Je to zbierka neobyčajnej krásy, emócií a bohatej obraznosti.
Dramatická tvorba Sh. zahŕňa komédie, tragédie, tragikomédie a historické hry. Možno ju rozdeliť na 3 obdobia.

1 – do r. 1600 – komédie a historické hry - charakter hier je zväčša optimistický, najmä v komédiách sa pridržiava tradícií, používa hrubšie prostriedky s komickým efektom.
2 - 1600 – 1608 – spočiatku ešte i veselohry; významné sú však veľké tragédie a „problémové hry“.
3 – 1608 – 1613 – toto obdobie je charakteristické zmierlivým tónom. Sú to tragikomédie alebo dramatické romance. Tvoria obdivuhodnú jednotu, využívajú vidinu krásy a harmónie, utrpenie ustupuje odpúšťaniu a zmiereniu.

V celom Sh. diele vyniká humánny charakter, hľadanie pravdy, nenávisť k útlaku. Kritizoval náboženský fanatizmus a predsudky, uplatňoval princíp rovnosti. Príroda je pre Sh. normou a meradlom dôstojných ľudských skutkov a správania sa. Človek má byť zodpovedný za svoje činy.

Sh. najznámejšie tragédie: 

Rómeo a Júlia
Hamlet
Othello
Macbeth
Kráľ Lear

komédie:

Veselé panie z Windsoru
Veľa kriku pre nič
Sen noci Svätojánskej

historické hry:

Henry VI.
Richard II.
Henry IV.
Henry VIII.

Hamlet

Žáner : tragédia
Lit.druh: dráma
Dráma obsahuje: 5 dejstiev

Téma: pomsta za vraždu otca a za krivdy spôsobené krutým kráľom a bratovrahom na právoplatnom následníkovi trónu

Hlavná myšlienka: Žiaden zločin neostane nepotrestaný. Pomsta vždy zasiahne toho, ktorý sa chce pomstiť.

Konflikt: boj proti uchvatiteľovi moci, jeho snaha zlikvidovať pravého následníka trónu, usmrtenie krutovládcu a jeho prisluhovačov

Hlavné postavy:

Hamlet: dánsky princ, syn zavraždeného kráľa
Horatio: priateľ Hamletov
Claudius: dánsky kráľ
Polonius: hlavný kráľovský radca
Laertes: syn Polónia
Ofélia: dcéra Polónia
Gertrúda: dánska kráľovná, Hamletova matka

Vedľajšie postavy:

Valtemand, Cornelius - poslovia do Nórska
Rosencrantz, Guildenstern - bývalí H.spolužiaci
Ostric - výstredný švihák
Marcellus, Barnardo - členovia stráže
Francisco
Reynaldo - Polóniov sluha
Fortinbras - nórsky princ
Duch H. otca
šľachtic, 2 hrobári, kňaz, 4-5 herci, nórsky stotník, anglickí poslovia, dvorné dámy, šľachtici, vojaci, námorníci, posol, sprievodCharakteristika hlavných postáv:

Hamlet

– dánsky princ, čestný a spravodlivý, ktorý chce pomstiť smrť svojho zavraždeného otca; Hamletova osobnosť je rozporuplná vo váhaní medzi samovražedným úmyslom („Byť, či nebyť, ...“) a vražednou pomstou, v nenávisti ku kráľovrahovi Claudiovi a opovrhnutí slabých bytostí – matky Gertrúdy a Ofélie. Túži po harmónii, ktorú vidí  v Horatiovi, a preto chce, aby Horatio ostal žiť a podal pravdivé „svedectvo“ o vine vraha:

„... Ak tvojmu srdcu vskutku bol som brat,
na chvíľu oddiaľ nebies blaženosť,
v útrapách tohto sveta naber dych,
môj príbeh rozpovedz.“

Horatio

– verný priateľ Hamletov, nezradí ho, stojí pri ňom až do poslednej chvíle, počúvne Hamleta, aby sa nevzdával života; Horatio spĺňa svoje poslanie slúžiť pravde, aby sa neprelievala krv

Claudius

– slávybažný a krutý vládca, ktorý kvôli moci neváha zavraždiť svojho brata a jeho právoplatného dediča a vziať si bratovu manželku za ženu, pripraviť úkladnú smrť Hamleta

Polónius

– hlavný kráľovský radca, ľstivý a zákerný intrigán, podlý

Ofélia

- nežná a dôverčivá, čistá vo svojich myšlienkach, poslušná do takej miery, že sa dokáže vzdať lásky k Hamletovi, keď si to otec Polónius želá

Laertes

– brat Ofélie – verí kráľovi a otcovi, miluje sestru Oféliu a otca, obviňuje Hamleta z ich smrti a chce ich pomstiť, čestný, ale chce zabiť Hamleta

Charakteristika vedľajších postáv:

Gertrúda

– dánska kráľovná, manželka kráľa Claudia – rýchlo zabudla na lásku svojho bývalého manžela a svoju lásku a vernosť k nemu a zapredala sa novému vladárovi

Rosencrantz a Gildenstern

– bývalí Hamletovi spolužiaci – falošní priatelia, špehujú Hamleta, slúžia kráľovi a plnia kráľove želania a príkazy - vedia, že vedú do Anglie na smrť Hamleta a sami sú tam popravení

Marcellus, Barnardo, Francisco 

- členovia stráže, ktorí prví uvideli ducha bývalého kráľa, verní Horatiovi a Hamletovi, pravdivo bez príkras referujú o zjavení na hradbách

Ostric

- mladý bohatý švihák, vlastní majetky, podkladá sa úkladnému kráľovi, úlisný a vypočítavýDej

Priateľ Horatio upozorní Hamleta na podivné zjavenie: na hradbách Elsinoru noční strážnici Bernardo, Francisco a Marcellus videli ducha nedávno zomrelého kráľa – Hamletovho otca. Princ H. ide v noci na hradby a očakáva ducha svojho otca. Otec sa mu zjavuje, prezrádza mu, ako ho zavraždil jeho vlastný brat – terajší kráľ Claudius – keď spal, nalial mu do uší smrteľný jed.

Claudiovi sa chce H. pomstiť za smrť svojho otca a tiež za svoju matku kráľovnú Gertrúdu, ktorú Claudius zviedol a hneď sa s ňou oženil. Hamlet predstiera šialenstvo, aby zakryl svoj cieľ – pomstiť sa. Odmieta lásku Ofélie, keď pochopí, že sa dala zneužiť pre zámery svojho otca Polónia a kráľa Claudia, ktorý tuší, že H. pamätenosť hrá a chce zistiť prečo a má obavy o svoju moc. V bývalých spolužiakoch Rosencrantzovi a Guildensternovi Hamlet odhalí Claudiových špehov. H. využije návštevu potulných hercov, napíše do ich inscenácie vsuvku o bratovražde. Keď to zahrajú, kráľ sa neovládne a ujde z predstavenia.

Tak sa h. utvrdí v presvedčení, že Claudius je naozaj vrah. Hamlet neplánovite zabije Polónia, ktorý je skrytý za závesom v splálni kráľovnej a počúva rozhovor Hamleta a Gertrúdy a H. záves prebodne mečom.

Claudius posiela Hamleta do Anglie, kde v písomnom posolstve prikazuje zabiť princa ako nebezpečného človeka. H. na lodi odhalí zradu, vymení list za iný, v ktorom napíše, aby boli odstránení poslovia Rosencrantz a Guildenstern ako nebezpeční ľudia pre kráľovstvo. H. uniká naspäť do Elsinoru. S Horatiom sa stretáva na cintoríne, kde práve hrobári kopú hrob pre Oféliu; od nich sa dozvedá, že Ofélia zošalela z nešťastnej lásky a utopila sa. Claudius zneužíva Oféliinho brata Laerta, ktorý sa náhle vrátil z Paríža a premení ho v nástroj Hamletovej likvidácie. Nahucká ho na súboj s Hamletom, ako na hru, v ktorej má Hamleta zabiť. Eartes má hrot rapiera otrávený. Hamlet pred smrťou ešte vidí umierať svoju matku, ktorá pije z pohára s otráveným vínom, pripravenom pre Hamleta. Kráľ vlastnoručne doň nasypal jed, aby sa poistil pre prípad, žeby H. zvíťazil nad Leartom.

Hamlet škrabnutý otráveným hrotom, stihne ešte premeniť svoj rapier s Laertovým, bodnúť ho a prinútiť kráľa vypiť zbytok otráveného vína. Umierajúci Hamlet ešte zabráni Horatiovi v sebevražde a prosí ho: „v útrapách tohto sveta naber dych, môj príbeh rozpovedz.“ Dáva hlas mladému, úspešnému nórskemu vojvodcovi Fortinbrasovi, ktorý sa najprv chystal dobyť Dánsko, teraz sa vracia z víťazného boja „ o piaď“ polskej pôdy. Fortinbras rozkazuje pochovať mŕtvych s vojenskými poctami.

Citáty

„A zopár rád si zapíš za uši.
Vždy hlavou mysli a nie jazykom.
Zakaždým dvakrát meraj a raz rež ...“

„... nesmieš byť dlžník ani veriteľ;
pôžičkou môžeš stratiť priateľa,
dlžoby šetrnosti zbavia ťa;
a predovšetkým sebe verný buď,
vyplynie z toho ako z noci deň,
že potom ani iných nezradíš ...“ (Polónius radí svojmu synovi Laertovi)

„Len pokoj, duša: nie je taká sila,
Čo pred svetom by zločin utajila.“ (Hamlet)

„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho premôcť?“ (Hamlet)