Tu na pobreží Jadranu, sa už dalo pohodlne nastúpiť na loď a plaviť sa do Benátok. Odtiaľ viedla odpradávna frekventovaná cesta smerom na Akvileju, do Panónie a Bratislavskej brány. Rastislav prijal posolstvo s úctou. Rastislava nepochybne potešilo, že vladár najmocnejšej európskej ríše vzal na vedomie jeho prosbu a vyslal diplomatickú misiu až na vzdialenú Veľkú Moravu. Byzantský dvor neposlal biskupa a organizátora novej samostatnej cirkevnej provincie, ako žiadal Rastislav, ale len dvoch mužov, z ktorých iba Konštantín bol azda vysvätený za kňaza a Metod mal len najnižšie svätenie (diakon), ktoré nedovoľovalo ani len konať bežné svätosti, pričom ani to nie je celkom isté. Solúnski bratia oceňovali aj Rastislavovu pomoc pri zriadení cirkevného učilišťa, v ktorom mali Konštantín a Metod vychovať dostatočné množstvo kňazov pre nastupujúci kristianizačný a organizačný program. Prevratnosť a jedinečnosť novej školy bola najmä v tom, že solúnski bratia neprijali výučbu ani v gréckom jazyku, ani v latinskom jazyku. Vyučovanie v materinskom jazyku odstraňovalo problémy, s ktorými sa západná cirkev stretávala v celom rannom stredoveku:

-7-
eliminovala sa možnosť, aby sa kňazmi stávali mnohokrát i ľudia negramotný, ktorí nevedeli čítať, písať, ba ani zodpovedne konať predpísané obrady. Byzancia prostredníctvom kristianizácie presadzovala vedome či nevedome grécku – byzantskú kultúru a vzdelanosť, tak ako Rím a pápež vzdelanie i kultúru latinskú. Veľká Morava aj napriek rýchlemu napredovaniu bola spoločenstvom vzrastajúcim z barbarskej agrárnej Európy. Vývoj veľkomoravského kresťanstva, jeho úspechy i nedostatky nemohli ignorovať, ale museli ho cieľavedome zakomponovať do vlastných predstáv a koncepcie. Nerúcali, čo si veľkomoravská spoločnosť vytvorila, k čomu sa dopracovala, ale získané poznatky zabudovali do svojho programu. Základom veľkomoravského programu bol domáci jazyk a slovanská kultúra, ktoré bolo potrebné zakomponovať do kresťanského sveta, presadiť a pozdvihnúť medzi jazyky a národy, ktoré svoju civilizačnú úroveň v novom kresťanskom panteóne využívali a rozvíjali. Na Veľkej Morave bola vžitá latinská liturgia. Konštantín a Metod používali grécku – byzantskú – liturgiu s odlišnými obradmi. To zvyšovalo každodenné napätie medzi domácim a novoprišlým duchovenstvom. Metod, bol horlivý vyznávač Byzancie a jej mravov. Konštantín sa zdal byť tolerantnejší, prístupnejší. Usiloval sa mierniť rozpory a nájsť optimálnu cestu ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave.