Na Veľkej Morave neboli ešte utvorené podmienky, ktoré umožňovali nových kňazov vysvätiť doma. Najbližším možným strediskom bola Akvileja, ak bratia neboli ochotní podriadiť sa franským cirkevným strediskám Pasovu či Salzburgu. Tak sa so svojimi žiakmi vybrali do Talianska. Taký bol isto pôvodný plán oboch bratov.

2.3. POBYT U KOCEĽA

Pôvodný plán však najprv ovplyvnilo nepredvídané zdržanie na Koceľovom dvore v roku 867, ktoré navyše rozšírilo i žiacke rady oboch učiteľov. Konštantín a Metod boli ako Rastislavovi ľudia na ceste do Talianska veľmi srdečné prijatí na Blatnohrade. Najmä Konštantín urobil veľký dojdem na svojho rovesníka Koceľa, plne ho zaujal a získal si ho. Sám sa naučil čítať i písať hlaholskú abecedu. Koceľ s veľkým záujmom prijal slovienske knihy. Po prvý raz sa mimo Moravy potvrdilo, že projekt kristianizácie Slovanov, ktorý vypracovali a dali mu základ v písme i liturgii, je životaschopný. Po pobyte na blatenskej škole bolo jasné, že na rozhodnutie oboch bratov čakajú nielen žiaci z Veľkej Moravy, ale aj mnoho ďalších ľudí, ktorí vložili svoje osudy do ich rúk. 2.4. POBYT V TALIANSKU

Od blatenského jazera išiel Konštantín so svojimi spolupracovníkmi pravdepodobne cez dnešnú Ljubljanu so Benátok. Benátsky pobyt sa však akosi predĺžil. Konštantín Filozof prišiel so svojimi ľuďmi do Ríma v druhej polovici decembra roku 867. Ostal tam s nimi cez rok 868 a pár týždňov roku 869, t.j. do svojej smrti 14.februára 869. Bratia museli členiť zhromaždeniu biskupov, mníchov a iných kňazov, ktorí ich napadli pre neodôvodnené novátorstvo. Zhromaždenie vyhlásilo, že kresťanské bohoslužby sa môžu konať len v troch jazykoch – po hebrejsky, grécky a latinsky. Obhajoba, ktorú Konštantín proti podráždenému auditóriu viedol, nebola nijakou drobnou, či len slovnou improvizáciou. Bol to dôkladne pripravený expertízny spis, ktorý v dobovom duchu dôvodil najvýznamnejšími autoritami, menovite Písmom Spis obsahoval ako pevnú argumentáciu štrnásť biblických citácií a pozoruhodným spôsobom nám umožňuje nazrieť do vnútra Konštantínovej osobnosti. Udivuje prístup k človekovi, v ktorom Konštantín prejavuje obrovský humanizmus a demokratizmus.


2.5. KONŠTANTÍNOVA LITERÁRNA ČINNOSŤ

Konštantín Filozof bol teda filozof, význačný znalec jazykov a napokon aj básnik. Ako mladík zložil skladbičku na česť Gregora Naziánskeho, ktorá sa zachovala len v staroslovienskom preklade. Slovienskym jazykom napísal aj pôvodnú báseň Prívet k svätému evanjeliu. Verše sú dvanásťslabičné a je ich 110. Báseň sa zachovala v odpisoch. Prekladal, pravda, liturgické spevy a žaltár.