Hoci sa obsahom vzájomne dopĺňajú, sú medzi nimi podstatné rozdiely, podľa ktorých usudzujeme, že legendy napísali dvaja autori. Dielo vzniklo koncom 9. storočia na území Veľkej Moravy v čase, keď sa nemecký kráľ Arnulf spojil so staromaďarskými kmeňovými skupinami a uzatvoril s nimi dohodu proti Veľkej Morave. Autorstvo legiend sa pripisuje Metodovi, ale mnohí bádatelia sú toho názoru, že ich autorom bol Kliment Sloviensky, vysoko kultivovaný človek, ktorý sa dobre vyznal v domácich pomeroch. Život Metoda pochádza možno od Konštantínovho a Metodovho učeníka Gorazda. Život Konštantína je v porovnaní so Životom Metoda obšírnejší, náučnejší, filozofickejší, teologickejší, špekulatívnejší, legendovejší a štylisticky komplikovanejší. Bol napísaný ako prvý. Autor sa tu sústreďuje najmä na Konštantínovu predmoravskú činnosť a na jeho obhajobu slovanského liturgického jazyka v Benátkach. Podrobne vykresľuje povahu, detstvo, štúdium a náboženskú múdrosť, túžbu po vzdelaní, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy. Konštantín žiada za svoje služby iba zajatcov- otrokov, aby im mohol darovať slobodu. Neohrozene vystupuje najmä na obranu slovienskej vzdelanosti a bohoslužobného jazyka proti trojjazyčníkom, ktorí uznávali za bohoslužobný jazyk iba hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. ŽK obsahuje nábožensko-didaktické predstavy, motívy a obrazy, taktiež o jeho progresívnej spoločenskej a demokratickej koncepcii svedčí portrét Konštantína a celé zobrazenie spoločenskej, politickej a kultúrnej situácie na začiatku upevňovania feudalizmu vo Veľkomoravskej ríši. Život Metoda je v porovnaní so ŽK kratší, epickejší, historickejší, vecnejší, menej legendový a štylisticky jednoduchší. Bol napísaný neskôr. Nadväzoval na ŽK. V ŽM sa autor zaoberá najpodrobnejšie Metodovou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, najmä jeho zápasom s franskými kňazmi. Prejavuje veľký zmysel pre

vykreslenie politických pomerov, spoločenského ovzdušia a zmýšľania veľkomoravskej spoločnosti. Vystihuje politický charakter útokov proti slovanskej bohoslužbe a význam kresťanstva pre zjednocovanie feudálnych slovanských kmeňov. Autor tu venuje veľa miesta aj Metodovmu pohrebu. ŽM necharakterizujú len predstavy, motívy a obrazy nábožensko-didaktické, ale aj progresívne spoločenské a demokratické.
Treba však poznamenať, že život a dielo Klimenta Slovienskeho na Veľkej Morave nie je zatiaľ dostatočne prebádané. Tí, ktorí išli po jeho stopách, sústredili sa najmä na bulharský región. Činnosť Klimenta Slovienskeho však treba skúmať a analyzovať aj z mladších rokov - z pôsobenia u nás. To sme tomuto velikánovi dlžní.