Zaoberal sa jazykovednými výskumami, pričom použil svoje nové vedomosti. A tak v Carihrade prečítal verše napísané hebrejským a samaritánskym písmom na pokáli z drahého kameňa a ,,Šalamúnovom diele“, ktorý opatrovali v chráme Svätej múdrosti (Sofie). Koncom roku 861 sa byzantskí vyslanci vrátili do Konštantínopolu. Cisár ich prijal slávnostne a ocenil aj ich úspechy. Konštantína dosadil na vysokú školu pre výchovu kňazov pri chráme svätých apoštolov. Metodovi ponúkol hodnosť arcibiskupa, ktorú odmietol. Preto ho vymenoval za opáta do kláštora Polychron. 2.2. BYZANTSKÁ MISIA

Krátky čas po príchode Konštantína a Metoda z misie u Kozarov prichádzajú do Carihradu posli z Veľkej Moravy a podľa daktorých údajov aj z Panónie od Koceľa. Cisár Michal 3. zvolal svoju radu a rozhodol, že ta pošle Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda. Rozhovor Konštantína s cisárom sa končí dohodou, že obaja bratia naozaj pôjdu na Veľkú Moravu. Byzantský štátny, ale aj cirkevný systém hľadal spôsob, ako v domácom slovanskom jazyku sprostredkovávať pre svojich poddaných nariadenia štátu i cirkevný poriadok. Konštantín bol pre takéto poslanie jedinečný typ. Dobre poznal slovanský jazyk, bol vynikajúcim a citlivým filológom, ktorý sa dlhší čas vedno s krúžkom žiakov usiloval vyjadriť sloviensku reč graficky – písmom. V slovanských slovách sú mäkké a tvrdé znaky, nosovky a podobne. Všetka snaha zapísať tieto zvuky v slovanskom jazyku dovtedy známymi písmenami sa musela skončiť beznádejným neúspechom. Konštantín si bol vedomý zložitosti tejto otázky, a preto sa uskutočnila veľká diskusia s cisárom Michalom 3 o slovanskom písme, ktorú do dramatickej podoby a priamej reči dáva predovšetkým Život Konštantína. Konštantín deklamoval pred cisárom, že nemožno písať reč na vodu. Vytvoril pre Slovanov nové písmo – hlaholiku (glagolice), podľa gréckeho kurzívneho písma s použitím prvkov hebrejsko-samaritánskeho písma, ktoré Konštantín ako orientalista poznal veľmi dobre, ktoré oceňujú všetci slovanskí filológovia ako dôkaz jeho veľkého nadania a lingvistickej zručnosti. Na projekte pracoval i Metod a krúžok jeho žiakov a zužitkovali pritom aj všetky dovtedajšie úsilia, ktoré v tomto smere v Byzancii vykonali. Potom už nasledoval len preklad a príprava potrebných textov a kníh pre veľkomoravskú misiu a posolstvo mohlo vykonávať ďalšie úlohy. Byzantské posolstvo sa vydalo na Veľkú Moravu v polovici roka 863. Cesta viedla z Konštantínopolu do Solúna a odtiaľ do Dyrrhachia, sídla provincie a stratéga.