Bol veľkým vojvodcom, vládol dlho, rozšíril hranice Egypta a vojny sa mu darilo viesť mimo jeho územia. Ľudia sa mali relatívne dobre, štát prosperoval, vládol pokoj a všetko spravodlivo riadili zákony. Ale najvýznamnejším sa stal zrejme preto, lebo v pamäti ostáva vždy posledný silný zážitok, pretože po Ramesseho smrti už jeho nástupcovia nespravili pre ľud Egypta skoro nič a do histórie sa zapísali len menom. Štát sa zmietal vo vnútorných bojoch o trón, väčšinou vládli cudzinci(Peržania, Núbijci, Macedónci a Rimania), krajinu často sužoval hlad a vojny. A tak sa skončil zlatý vek Egypta a moc krajiny na Níle postupne upadala.