Narodil sa 29. septembra 1934 v Dobrej pri Trenčíne v roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v rodisku, v rokoch 1945-1953 študoval na Gymnáziu v Trenčíne, kde aj maturoval. V tom istom roku bol zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a roku 1954 odsúdený na osemnásť rokov väzenia. Sedem rokov strávil v tzv. nápravných zariadeniach, pracovných táboroch na Jáchymovsku. V máji 1960 ho z väzenia na základe amnestie prepustili. V rokoch 1961-1962 vykonal vojenskú základnu službu v pracovných jednotkách čsl. armády.

Po návrate z vojenčiny pracoval ako brigádnik v Bani Mládeže v Novákoch, potom ako robotník a neskôr aj ako technik v závode Slovlik Trenčín. Popri zamestnaní absolvoval nadstavbové štúdium na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Roku 1975 sa mu na základe ocenenia jeho zbierky poviedok Veľké biele vtáky v autorskej súťaži podarilo získať dlhodobé tvorivé štipendium od SLF. Od roku 1976 žil ako profesionálny spisovateľ, občas si vypomáhal príležitostnými zamestnaniami. Od roku 1970 bol čiastocne a roku 1990 úplne rehabilitovaný. V rokoch 1990-1992 pracoval ako redaktor Slovenského denníka. Žije v Trenčíne.

O vstup do literatúry sa pokúsil ešte ako študent gymnázia. Prvé básne publikoval v roku 1953. Potom sa až do roku 1970 odmlčal. V tom roku začal publikovať v detských časopisoch. Ocenenie rozhlasovej rozprávkovej hry Štyria bratia v anonymnej súťaži Slovenského rozhlasu bolo začiatkom jeho pravidelnej spolupráce s rozhlasom. Pre deti a mládež napísal vyše tridsať rozprávkových hier, hier pre deti a staršiu mládež. Hra pre staršiu mládež Cvrček získala roku 1979 Hlavnú cenu na festivale rozhlasových hier v Piešťanoch. Napísal aj hry pre dospelých.

Knižne debutoval leporelom Vravia vranám vrabce (1973). Vo veršoch preukázal cit pre zvukomalebnosť slovenského jazyka. V zbierke veršov pre deti Vietor v klobúku (1976) zdôraznil základné hodnoty života. Súbory poviedok Veľké biele vtáky (1976) a Hrdličky (1977) obsahujú pútavé príbehy zo života súčasných detí, autor sa v nich sústredil na rozkrytie vzťahov detí k dospelým.

Podobne je zameraná aj Rozprávka o lastovičke (1980). Inšpirovaný ľudovou slovesnosťou napísal knihu rozprávok Lupeň zlatej ruže (1979). Súbory poviedok Prvý sneh (1986) a Motýľ v škrupine (1990) sú adresované starším vrstvám detských čitateľov. Na svoj prvotný záujem o tvorbu poézie nadviazal jedinou básnickou zbierkou Slávnosti jari (1977). Vydal aj zbierku próz pre dospelých Temná zeleň (1996). Tematicky čerpajú z obdobia 50. rokov. Kniha získala cenu SSS.

Pre deti predškolského veku napísal leporelá Kam idete, autíčka? (1979) a Možno nevieš, možno vieš (1977).