V rámci rozvíjania hlbšieho národného povedomia organizovali členovia Spoločnosti rôzne slávnosti a národné vychádzky.

Známy výstup na “rumy zašlej slávy” - na Devín, sa uskutočnil 24. apríla 1836. Akcia bola, vzhľadom na politickú situáciu, pripravovaná v tajnosti. Po Štúrovom príhovore, v ktorom spomenul dávnu históriu Veľkej Moravy, na nápev piesne Nitra, milá Nitra zaspievali Ľudevítom zloženú báseň Děvín, milý Děvín. Po recitovaní básní, ktoré sa všetky niesli v národnom duchu, navrhol Ľudevít, aby si na posvätenie tohto veľkého dňa zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré budú verejne používať. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, August Škultéty - Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti reči a literatúry československej).

V školskom roku 1836-37 sa na základe ustanovenia dištriktuálneho konventu stal Ľudevít Štúr nehonorovaným námestníkom prof. Palkoviča na lýceu. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho žiaka lýcea a erudovanosť v latinskom jazyku (bola vyučovacou rečou na lýceu). Okrem latinčiny počas svojho života výborne ovládal maďarský, nemecký, francúzsky, grécky jazyk a slovanské jazyky - predovšetkým poľský, srbo-chorvátsky, ruský a učil sa aj hebrejčinu a angličtinu. Štúr na lýceu riadne prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. Okrem toho zastupoval iných profesorov a súkromne viedol rozsiahlu korešpondenciu s významnými mužmi slovanského sveta (Palacký, Jungmann, Šafárik, Kollár a iní) a zároveň sa snažil o zbližovanie katolíckeho a evanjelického prúdu slovenských vzdelancov.

V tomto školskom roku sa vystupňovala nespokojnosť študentov so školským senátom a učiteľmi. Odpoveďou na študentské nepokoje, ktoré vybuchli na rozhraní rokov 1836-37 na ev. lýceu a ktoré boli dielom najmä radikálnych maďarských študentov (žiadali zlepšenie podmienok pre študentov a úctivejšie zaobchádzanie zo strany profesorov k študentom), bol zákaz všetkých študentských spoločností a spolkov na lýceu. Štúr ako človek miernej povahy sa vzbury nezúčastnil, Spoločnosť však zachrániť nemohol. Preto sa snažil preniesť časť náplne bývalej Spoločnosti do svojich prednášok vo vyučovaní v rámci svojej funkcie námestníka prof. Palkoviča.

V roku 1838 sa 24-ročný Ľudevít zapísal na univerzitu do Halle, ktorú (podobne ako univerzitu v Jene a Berlíne) navštevovali evanjelickí vzdelanci a získavali tu vzdelanie najmä z teológie, filozofie, histórie a lingvistiky.