Odsunul tak Trockého do pozície frakcionára, ktorému ide iba o osobné ambície, čo bola zrejme napokon aj pravda. Už o rok neskôr sa dostali do podobnej situácie práve spomínaní Kamenev so Zinovievom. Po tomto sa títo dvaja spojili s Trockým a vytvorili opozíciu voči hlavnej časti strany, ktorá už nemala žiadnu šancu. Stalin sa tak stal ústrednou postavou, akýmsi zjednocovateľom boľševického štábu, pevnou rukou udržiavajúcou jednotu strany a vernosť Leninovmu odkazu. Trockého osud nebol práve šťastný. V 1927 roku ho vylúčili zo strany a o dva roky nato ho vypovedali zo ZSSR. Stalin neskôr veľa raz oľutoval, že sa nechal presvedčiť na toto vypovedanie. Trockij totiž v zahraničí až do svojej smrti (v Mexiku ho zabili zrejme na priamy Stalinov príkaz) aktívne bojoval proti Stalinovi všemožnými spôsobmi, najmä článkami a aktivizovaním svojich prívržencov v Rusku. Stalin sa vyvŕšil aj na týchto jeho prívržencoch. Veľmi rýchlo ich všetkých pozatvárali do táborov a väzníc a aj ich rodiny a priateľov vystavili krutým represáliám. Veľmi významnou postavou, nebezpečným Stalinovým konkurentom, sa stal koncom dvadsiatych rokov Nikolaj Ivanovič Bucharin. Dlhé roky sa zdalo, že medzi nimi panuje priateľstvo, veď to bol práve Bucharin, ktorý Stalinovi pomohol pri odsune Zinovieva a Kameneva. Stalin sa mu za to "odvďačil" začiatkom tridsiatych rokov, keď sa nezhodli v roľníckej otázke. Stalin vtedy prikázal likvidovať kulakov (bohatí a schopní roľníci), násilne vytvárať kolchozy a sovchozy a brať od nich oveľa viac obilia, než mohli dať. Výsledkom tohto bol známy obrovský hlad (najmä Povolžie) a pochopiteľne veľká nespokojnosť a nepokoje roľníkov. Bucharin sa postavil proti tejto koncepcii už na začiatku. Chcel aktívne zapojiť kulakov do rozvoja socializmu a priblížiť hospodárstvo trhovému mechanizmu. Tento jeho čin označil Stalin za ľavičiarstvo, dklon od socializmu ku kapitalizmu a celkove za úplne neprijateľnú variantu. Práve v súvislosti s obrovským hladom je vhodné spomenúť trestný systém, ktorý Stalin zaviedol. Jeho najdôležitejším článkom bol GULAG (Glavnoje upravlenije lagerej=Hlavná správa táborov). V ZSSR sa zriadila obrovská sieť nápravno-pracovných táborov, v ktorej bolo v jednom čase vraj až 10 miliónov väzňov. Fantastické svedectvo o nich prináša Alexander Solženicyn v Súostroví GULAG a ďalších prácach. Práve roky 29-30 združstevňovania znamenali obrovský príliv roľníkov (podľa niektorých zdrojov okolo 15 miliónov ľudí) do táborov rozosiatych po celej krajine od legendárneho ostrova Solovki, cez Kolymu a Sibir až po bane Džezkazganu.