Narodila sa ako prvé dieťa, Daniela Maróthyho, evanjelického kňaza. Elenkina mama Karolína, rodená Hudecová, zomrela, keď mala Elenka dva a pol roka. Jej otec sa zakrátko znova oženil. Mladosť prežila Elenka na evanjelickej fare na Ľuboreči v Novohrade. Okrem rodného jazyka ovládala maďarčinu a nemčinu. Ako deväťročná navštevovala maďarskú kalvínsku školu v Lučenci, neskôr prestúpila na nemecký ústav. V nemčine sa zdokonaľovala vo Veľkej pri Poprade. Do rodiny Maróthyovcov medzitým pribudli dve ďalšie deti – brat Ľudovít Michal a sestra Izabella Božena.

Ako dvadsaťročná sa vydala za martinského obchodníka Ľudovíta Michala Šoltésa a presídlila sa do Martina, kde žila až do svojej smrti v roku 1939.

Po narodení dcéry Elenky a o dva roky neskôr syna Ivana sa začína rodiť kniha spomienok a zápiskov Moje deti, s podtitulom Dva životy od kolísky po hrob.Táto kniha je hlbokým vyznaním lásky matky k svojim dvom deťom a zároveň vyjadrením veľkej bolesti nad ich smrťou (dcérka Elenka zomrela na tuberkulózu ako osemročná, syn Ivan zomrel v roku 1911). Kniha zožala veľký úspech a bola preložená do viacerých európskych jazykov.

Elena pracovala aj v spolku Živena. Neskôr sa z nej stala vedúca. Spolok pod vedením Šotésovej vydával aj „Zábavno-poučný časopis – orgán spolkov Živeny a Lipy“.
Svoju spisovateľskú tvorbu začala prvotinou Na dedine, ktorá bola uverejnená v Slovenských pohľadoch. V roku 1894 jej vyšiel dvojzväzkový román Proti prúdu. Medzivojnové roky boli pre Elenu Šoltésovú tvorivým a plodným obdobím. Jej práce vychádzali na Slovensku v Čechách, v Chorvátsku, vo Francúzsku, aj inde.
Aj po smrti manžela neprestala byť aktívna a snažila sa napĺňať svoje ciele – presadzovanie vzdelania, práce a uplatnenia slovenskej ženy v s spoločnosti.

Jej celoživotné dielo chcela oceniť Slovenská univerzita v Bratislave udelením doktorátu, no Elena Šoltésová však ponuku odmietla so slovami: "Doktorát patrí iba študovaným ľuďom, ktorí sa dlhé roky trápili, aby svojou vedou prispeli národu a svetu, a nie spisovateľke, ktorá vcelku len málo napísala."

Vysoký vek a choroba oka jej nedovoľovali opúšťať dom v Martine.

Elenu Maróthy-Šoltésovú pochovali na Martinskom cintoríne s veľkou slávou 14. februára 1939.