Fridrich Engels životopis

Nemal nijaké tituly, nebol ministrom, ani poslancom. Nemal vysokoškolský diplom, ale udivoval svet svojimi encyklopedickými znalosťami. Narodil sa Barmene (dnešný Wuppertal). Jeho otec, bol majiteľom textilnej továrne. Bol konzervatívne zmýšľajúci človek. Vzdelanie považoval za prejav bezbožnosti a mladému Engelsovi, ktorý nesmel dokončiť ani gymnázium a ktorého túžba po vzdelaní ovládala rovnakou mierou ako jeho otca túžba po zisku, nezostávalo iné, iba odísť z domu. Ako dobrovoľník pruskej armády roku 1841 chodil vo volných chvíľach na filozofické prednášky na berlínskej univerzite a zblížil sa tam s Heglovými stúpencami. Už vtedy začal chápať politické zásady revolučných demokratov a stal sa ich horlivým vyznavačom. Rozhodujúcim pre jeho ďalší vývin k materialistickému chápaniu dejín, bol jeho pobyt v anglickom Manchestri v rokoch 1842 - 1844. Pracoval tu v obchodnej kancelárii a zároveň študoval pracovné a životné podmienky robotníkov a problémy najrozvinutejšieho robotníckeho hnutia tých čias - chartizmu. Roku 1844 sa vracal do Nemecka a cestou sa v Paríži po prvý raz osobne stretol s Karolom Marxom. O rok neskôr vydal svoje prvé väčšie dielo Postavenie robotníckej triedy v Anglicku. Na jar 1845 sa presťahoval do Bruselu, kde spolu s Marxom vydali významné diela Svätá rodina a Nemecká ideológia. V predvečer európskej buržoáznej revolúcie dospeli obaja myslitelia k rozhodujúcemu medzníku: založili prvú proletársku stranu na svete - Zväz komunistov. Vypracovali jej program nazvaný Manifest komunistickej strany. V čase nemeckej buržoáznej revolúcie vydával spolu s Marxom v Kolíne Nové rýnske noviny. Keď vyšiel na redaktorov novín zatykač, utiekol Engels do Bruselu. Tam ho však uväznili a vypovedali z krajiny. Odišiel do Paríža, potom sa skrýval vo Švajčiarsku a napokon roku 1849 sa znovu vrátil do Nemecka. V Kolíne ho spolu s Marxom postavili pred súd a obžalovali z urážky úradných orgánov. Pre nedostatok dôkazov a zásluhou ich skvelej obhajoby musel súd obidvoch oslobodiť. Engels sa potom zúčastnil na ozbrojenom povstaní nemeckého ľudu a po jeho potlačení sa so zvyškami revolučnej armády presunul do Švajčiarska. V Londýne, kam prišiel na Marxovu žiadosť, vedecky bilancoval revolučné obdobie v Európe v dielach Sedliacka vojna v Nemecku, Revolúcia a kontrarevolúcia v Nemecku. V novembri 1850 sa presťahoval do Manchestru, kde obetoval dlhé roky nenávidenému zamestnaniu v obchodnej kancelárii bavlnárskej firmy Ermen a Engels.

Vďaka svojmu postaveniu mohol podporovať mnohých nemeckých pokrokových emigrantov, a najmä sústavne pomáhať Marxovi. V tomto období Engels ustal v publikovaní, ale o to húževnatejšie si dopĺňal vedomosti. Bol veľkým odborníkom v chémii, vo vojenských teóriách a v neposlednom rade i vo filológii - ovládal trinásť jazykov. Ozajstným vyslobodením pre Engelsa bol rok 1870, keď si usporiadal majetkové záležitosti, zanechal zamestnanie v obchodnej kancelárii a odišiel do Londýna. Konečne sa mohol nerušene venovať štúdiu problémov vedeckého socializmu i vlastnej tvorivej práci a byť stále v styku s Marxom. Zúčastňoval sa na riadení činnosti I. internacionály, ktorú s Marxom založili roku 1864, organizoval boj proti nesprávnym teóriám v robotníckom hnutí, písal články, no predovšetkým študoval prírodné vedy a matematiku. Výsledkom Engelsovej vedeckej činnosti boli dve najzávažnejšie diela Anti-Dühring a Dialektika prírody. Jeho hlboké priateľstvo k Marxovi pretrvávalo aj po Marxovej smrti. Engels bol jediným človekom schopným roztriediť obrovské množstvo prípravných rukopisov Marxovho nedokončeného Kapitálu a zostaviť z nich II. a III. diel. Tejto práci sa venoval až do konca života i za cenu, že musel obmedziť prácu na svojich knihách. I tak však napísal ďalšie diela - Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, Ludwig Feuerbach a rozklad klasickej nemeckej filozofie. Významný je aj jeho podiel na príprave socialistického kongresu v Paríži roku 1889 a na vytvorení II. internacionály. Zomrel v Londýne 5. augusta 1895.