Narodený: 1487
Rodičia: Štefan Zápoľský, uhorský palatín a Hedviga, tešínska kňažná
Manželka: Izabela, poľská princezná, dcéra Žigmunda I.
Deti: Ján Žigmund

Jeden z najrozporuplnejších panovníkov Uhorska bol za kráľa korunovaný krátko po nešťastnej bitke pri Moháči, 11.11.1526. Jeho korunovácia bola výsledkom dlhoročnej snahy o získanie kráľovskej koruny. Ako najbohatší príslušník domácej šľachty sa mohol opierať o podporu tzv. národnej strany. Jeho kredit stúpol po tom, čo si razantne poradil s Dóžovými prívržencami a zachránil tak majetok nejedného šľachtica pred rabovaním. O morálke vtedajšej spoločnosti svedčí to, že jeho škandalózne, zrejme dobre premyslené správanie počas moháčskej bitky, mu na popularite medzi jeho ľuďmi vôbec neubralo.

Krokom ku korunovácii za kráľa mal byť i zákon z roku 1505, ktorým uhorský snem zaručil, že po prípadnom vymretí Jagelovcov by mohol byť na trón zvolený len príslušník domácej šľachty. A tým mal byť podľa jeho predstáv iste on sám.

Menej úspešné boli jeho pokusy dostať sa do kráľovskej rodiny. Vladislav II. dvakrát odmietol jeho žiadosť o ruku princeznej Anny. Nakoniec sa predsa len dostal do príbuzenstva s kráľom - poľským Žigmundom.

Národná strana, vedená Jánom Zápoľským, však mala silných protivníkov združených v dvorskej strane. Tá presadzovala na uhorský trón arcivojvodu Ferdinanda, brata kráľovnej Márie, ktorý od roku 1526 vlastnil i českú korunu. A 17.12.1526 bol tiež korunovaný za kráľa.

Pokus o dohodu v Olomouci stroskotal, a tak prišli k slovu zbrane.

Západné Uhorsko získal Ferdinand takmer bez problémov. Obsadil i Bratislavu, Devín a Trnavu, na jeho strane stáli mešťania i väčšina tunajšej šľachty. Vďaka momentu prekvapenia sa jeho vojská dostali až k Budínu, ktorý v roku 1527 dobyli. Rýchlym pochodom sa Ferdinandovi velitelia dostali až ku Košiciam, ovládli severné Slovensko, Považie i s Trenčínom. Ján sa v tejto etape nezmohol na účinný odpor a volil útek do Poľska.

S najatými poľskými žoldniermi a prísľubom pomoci od tureckého sultána vpadol v roku 1528 do Uhorska. Tu sa na jeho stranu pridalo mnoho ľudí nespokojných s vyčíňaním Ferdinandovho vojska. Na jar 1529 zaútočil na Uhorsko i sám Sulejman II. Pod tlakom sa Ferdinand musel stiahnuť a Ján obnovil svoju vládu nad väčšinou krajiny.

Turci však neuspeli pod Viedňou a rakúsky arcivojvoda sa stihol spamätať z neúspechov. Tak sa sily oboch protivníkov vyrovnali a vojna so striedavými úspechmi pokračovala ešte niekoľko rokov.

Vidiac neriešiteľnosť situácie, začali obaja súperi tajné rokovania o mieri bez vedomia Osmanov. Veľkovaradínskym mierom si v roku 1538 rozdelili Uhorsko na dve časti a navzájom sa uznali za panovníkov s tým, že po prípadnom úmrtí jedného z nich bez potomkov, mali nástupnícke práva prejsť na toho druhého.

Mieru si Ján Zápoľský dlho neužil, pretože počas osláv narodenia svojho prvorodeného syna Jána Žigmunda, v roku 1540, ho ranila mŕtvica.