Elena Maróthy-Šoltésová

Elena Maróthy-Šoltésová (* 6. január 1855, Krupina - † 11. február 1939, Martin) bola slovenská prozaička, redaktorka a publicistka.

Životopis

Narodila sa v rodine farára a spisovateľa Daniela Maróthyho; matku stratila už v útlom detstve. Vzdelanie získala v Ľuboreči, na nemeckom dievčenskom ústave v Lučenci a v Poprade. Po sobáši sa presťahovala s manželom do Martina, kde sa mohla venovať literárnej, kultúrnej a spoločenskej činnosti. Bola členkou výboru Živeny, neskôr sa stala podpredsedníčkou a v rokoch 1894 - 1927 bola jej predsedníčkou. V roku 1910 sa zaslúžila o založenie výrobného účastinárskeho spolku Lipa, ktorý zabezpečoval prácu pre slovenské ľudové vyšívačky a odpredaj ich umeleckých výrobkov. Pod vedením Šoltésovej zriadila Živena niekoľko rodinných škôl a kurzov pre dievčatá. Napriek ťažkým obdobiam v jej živote (prežila obe svoje deti - dcéra jej zomrela v detskom veku, syn ako dospelý) sa jej v tomto období výrazne darilo realizovať rozsiahlu edičnú činnosť venovanú najmä ženám. Svojou všestrannou činnosťou sa často stala priekopníčkou v rôznych smeroch, no hlavne sa stala uznávanou vedúcou osobnosťou slovenského ženského hnutia.

Tvorba

Prvé literárne dielo publikovala v roku 1881. Na písanie ju navnadili stretnutia s básnikom K. Banšellom. Jej počiatočná tvorba je ešte ovplyvnená sentimentalizmom, no neskôr sa v jej dielach prejavuje najmä realizmus, ktorý bol ovplyvnený S. H. Vajanským a stal sa inšpiráciou pre ďalšieho realistického spisovateľa, ktorým bol Martin Kukučín. Vo svojich dielach prezentovala vlastné názory, no tiež opisovala bežný život svojej doby (Slovensko v matičných rokoch a jeho protirečivé prúdy), zachytávala miestne zvyklosti a všímala si postavenie ženy, no hlavne veľmi dôkladne vykresľovala povahy svojich najbližších. Miesto idealizmu sa zaoberala verným, až dokumentárnym spôsobom popisovania udalostí. Usilovala sa o presadenie vzdelania pre ženy, čo sa odrážalo nielen v jej činnosti v Živene, ale aj v jej dielach. Bola spoluvydavateľkou Národného almanachu Živena, Letopisov Živeny, prispievala do časopisu pre ženy Dennica a redigoval časopis Živena. V tomto časopise povzbudzovala často nesprávne pochopené a zaznávané ženské autorky (Terézia Vansová, Božena Slančíková-Timrava), no taktiež poskytovala svojim takmer neomylným zmyslom pre nové talenty priestory mladým autorom (Ján Smrek, Ľudmila Podjavorinská, Štefan Krčméry). Okrem beletrie sa venovala i písaniu kritických článkov, literárnej kritike, portrétom a recenziám kníh.

Diela
1881 - Na dedine, poviedka (vydané v časopise Slovenské pohľady)
1882 - Prípravy na svadbu (vydané v časopise Slovenské pohľady)
1882 - Dozvuky k poslednému valnému zhromaždeniu Živeny, programový článok
1885 - Úloha Živeny, programový článok
1885 - Umierajúce dieťa, príbeh o chorobe a smrti jej dcéry Elenky (almanach Živeny)
1891 - V čiernickej škole (vydané v časopise [[Slovenské pohľady)
1894 - Proti prúdu, dvojdielny román
1895 - O románe Proti prúdu, článok, v ktorom obhajuje svoj román (vydaný v novinách Národnie noviny)
1896 - Prvé previnenie, novela (Letopis Živeny)
1898 - Popolka, novela
1898 - O vplyve zábavného čítania, článok (vydané v novinách Národnie noviny)
1902 - Za letného večera, novela (Letopis Živeny)
1913 / 1917 - Môj syn, memoárové dielo
1923 / 1924 - Moje deti, dielo skladajúce sa z diela Umierajúce dieťa (o jej dcére) a Môj syn, pričom to nie je len životopisné dielo o jej deťoch, ale aj jej vlastný životopis; dielo bolo preložené do viacerých jazykov
1925 - Sedemdesiat rokov života, memoáre zachytávajúce len 20 rokov jej života