referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Filoména
Piatok, 27. decembra 2024
Arthur Schophenhauer
Dátum pridania: 31.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 66mima66
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 486
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 2m 10s
Pomalé čítanie: 3m 15s
 
Narodil sa 22. februára 1788 v meste Gdansk v rodine bankára. Časť mladosti strávil cestovaním po Európe. Po skončení univerzitného štúdia začal prednášať na univerzite v Berlíne - prednášky si dal súbežne s Heglom a ostali bez poslucháčov. Nenávidel Hegla, vyjadroval sa o ňom veľmi pohŕdavo, označoval ho za šarlatána. Jeho pesimistická filozofia sa ocitla bez odozvy celé 3 desaťročia. Neskôr rezignoval a utiahol sa do úzadia ako súkromný učenec. Uznania sa dožil až v starobe (univerzitné myslenie už neovládala Heglova filozofia). Zomrel † 21. september 1860 vo Frankfurte nad Mohanom.Bol nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu.

Predmetom poznania sú iba predstavy, poznanie nikdy nedospeje k podstate vecí. Výnimkou je sám človek, ktorý je vo svojej podstate vôľou a zároveň má vedomie seba samého - toto sebauvedomenie je poznaním vlastnej podstaty. Zvonkajštenou vôľou človeka je jeho telo a vôľa je zvnútorneným telom. Ak je ľudské telo - tak ako každá iná vec vo vesmíre - materiálnym predmetom, potom celý vesmír je len vonkajším prejavom (objektiváciou) vôle ako chcenia prejavujúceho sa v prírode. Svet je teda vôľou i predstavou.

Vôľa spočíva vo veciach a prejavuje sa v rozličných podobách (prírodné sily), ale úplné sebauvedomenie dosahuje až v človeku, ktorého mozog je vôľou myslenia a myslenie prejavením sa vôle v mozgu.

Vo svete prírody sa vôľa derie k životu a jestvovaniu a ku všetkému , čo tomuto jestvovaniu slúži. Len človek je schopný vymaniť sa z tohto chcenia, ktorého cieľom je nejaký pôžitok, a pozastaviť sa nad tým, čo je vo veciach stále a nemeniteľné; ; človek môže poznávať nielen jednotlivosti, ale aj ich formy čiže idey ako vôľu objektivovanú na jednotlivých stupňoch jestvovania.
Kontemplácia odtŕha človeka od nepokoja a poskytuje mu uspokojenie vo svete ideí metafyzického nevedomia. Mimo tejto kontemplácie pôsobí len slepá vôľa, pud bez cieľa a pokoja, iracionálne stále ďalej a ďalej, v ktorom - keby to bolo možné - lepšie by bolo nebyť ako byť. Preto je indická koncepcia nirvány ako vízia konečného cieľa človeka najlepším základom, o ktorý možno oprieť zmysel ľudského života.

Morálne nezostáva človeku nič iné, než odtrhnúť sa od seba, od svojho egoizmu a spolucítiť s druhým človekom, s druhou vôľou nikdy neukojenou a neustále poháňanou nevyhnutnosťou ponoriť sa spolu s inými do seba zničenia vôle a vedomia. Udusiť v sebe chuť k životu, nechcieť už viacej chcieť a získať pokoj v nevedení.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.