Šalamún - krátky životopis

Šalamún (hebr.: שלמה), syn kráľa Dávida a jeho manželky Betsabe, bol kráľom zjednoteného Izraelského kráľovstva. Vládol približne v rokoch 970 - 931 pred Kr. (podľa Williama F. Albrighta v rokoch 962 – 922 pred Kr.). Za jeho vlády dosiahlo kráľovstvo najväčší územný a hospodársky rozmach, po jeho smrti sa však v dôsledku roztržky medzi jeho synmi rozpadlo na severné Izraelské kráľovstvo a južné Judejské kráľovstvo. Šalamún tiež nechal v Jeruzaleme vystavať chrám, ktorý bol až do svojho zničenia Babylončanmi v roku 586 pr.Kr. strediskom židovského kultu. Šalamúnovu vládu popisuje biblická Prvá Kniha Kráľov a Druhá kniha kroník.

Podľa biblického rozprávania bol Šalamún známy svojou múdrosťou, ktorú prišla obdivovať aj kráľovná zo Sáby (1 Kráľ 10). V židovskej tradícii býva považovaný za autora troch biblických kníh: knihy Prísloví, knihy Kohelet (Kazateľ) a Piesne piesní. Moderná textová kritika však Šalamúnovo autorstvo jednoznačne spochybnila.

Šalamún obchodoval po súši i po mori s ďalekými krajinami, napríklad s týrskym kráľom Chíramom, ktorý mu dodával cédrové a cyprusové drevo na stavbu Jeruzalemského chrámu.