Tvorba
Ján Botto bol reprezentatívnym básnikom Jednoty a tu sa ukázalo Bottovo nadanie, keď prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M-ski) . Tento pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom. Jeho básnické začiatky spadajú do obdobia, keď slovenský literárny romantizmus nadobúda vyhranenejšiu podobu. Hlásil sa k Francisciho ideovo-umeleckému programu a usilovne tvoril. Až do svojho odchodu z Levoče roku 1847 patril medzi najusilovnejších účastníkov Jednoty. Medzi svojimi druhmi sa vyznačil ako najplodnejší a najnadanejší. Jeho prvá tlačená báseň Hrob vyšla v časopise Orol tatranský. Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie), neskôr prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol.

Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období. Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady, ktoré neaktualizoval, ale rešpektoval postupy baladického žánru. Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova.

Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Okrem vlastnej tvorby a zbierania ľudovej slovesnosti tiež prekladal zo slovanskej a maďarskej poézie.

Dielo
Alegorické skladby
1846 - Svetský víťaz
1846 - Povesti slovenské
1846 - Báj na Dunaji
1847 - K mladosti
Poklad Tatier
Obraz Slovenska

Balady
Dva hroby
Z vysokých javorov lístočky padajú
Tajný šuhaj
Práčka na Rimave
Rimavín
Žltá ľalia
Ctibor
Margita a Besná
Lucijný stolček

Vlastenecké a príležitostné básne
Vojenské piesne
Duma nad Dunajom
K holubici
Ohlas na „Hlas z Martina“, 6. lipeň
1861 - Ku dňu 6. júna (vítanie martinského memorandového zhromaždenia)
4. august 1863, pri príležitosti vzniku Matice slovenskej
Nad mohylou J. Kollára
Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu
Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy
K hodom Slávy
12. január 1870
Vrahom
vítal Memorandum, založenie MS, Kníhtlačiarenského učeného spolku, pozdravil Slovanský zjazd v Moskve, vyslovil rozhorčenie nad zatvorením slovenského gymnázia v Revúcej

Skladby
1846 - Pieseň Jánošíkova
1858 - Krížne cesty
1862 - Smrť Jánošíkova
o Alžbete Báthoryčke – ostala v rukopise

Ľudové povesti
1846 - Báj na Dunaji
Báj Maginhradu
Báj Turca
Povesť bez konca

Ďalšie
1880 - Spevy Jána Bottu, súbor jeho poézie
Ohlas ukrajinskej dumky
Krakoviaky
Pochod juhoslovanský
Ohlas srbskej piesne
Čachtická pani