referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Demeter
Utorok, 26. októbra 2021
Ján Kollár
Dátum pridania: 30.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katusa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 912
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Ján Kollár (pseudonym Čechobratr Protištúrsky) (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ Slovenského národného obrodenia a predstaviteľ českého národného obrodenia; jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz.

Životopis

Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812 - 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817 - 1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene. Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom. V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848 / 1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Dňa 16. 8. 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti.

Tvorba a názory

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim.

Dielo

1811 / 1812 – Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca
1821 – Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha)
1821 – Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav
1822 – Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne
1823 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní
1823 – Myšlénky o libozvčnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
1824 – Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch
1825 – Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách
1826 – Šlabikář pro dítky
1827 – Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel
1828 – Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie
1830 – Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy)
1831 – Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel
1832 – Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov
1832 – Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere
1834 / 1835 – Národnie zpevanky, I. a II. diel
1836 – O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha
1837 – O literárnej vzájomnosti medzi rozlčnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836
1839 – Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava
1843 – Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis
1844 – Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života)
1845 – Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní
1846 – Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník
1853 – Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi
 
Podobné referáty
Ján Kollár SOŠ 2.9575 3045 slov
Ján Kollár 2.9833 467 slov
Ján Kollár 2.9629 656 slov
Ján Kollár GYM 2.9980 528 slov
Ján Kollár SOŠ 3.0020 619 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.