1815 28. október - narodil sa v Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec) Ľ. Štúr ako druhé dieťa Samuela Štúra a Anny, rod. Michalcovej
29. október - pokrstený v evanjelickom chráme v Uhrovci
1827 do roku 1827 - základné vzdelanie, vrátane znalosti latinčiny získava u svojho otca, učiteľa Samuela Štúra
august - odchádza na štúdiá do Rábu (dnešný Györ), kde navštevuje nižšie gymnázium. Zdokonaľuje sa tu najmä v dejinách, maďarčine, nemčine, gréčtine.
1829 september - štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave, stal sa členom Spoločnosti česko-slovenskej
1834 február - dočasné prerušenie štúdia kvôli vážnej finančnej situácii. Vracia sa do Uhrovca, kde si privyrába ako pisár na panstve grófa Karola Zaya.
september - na naliehanie Sama Chalupku prichádza opäť do Bratislavy a pokračuje v štúdiu
17. december - je zvolený za tajomníka Spoločnosti česko-slovenskej (po Ctibohovi Zochovi), v tomto roku je zároveň evidovaný zvýšený počet jej členov
- pôsobil v dejepisnom a literárnom krúžku Spoločnosti, staral sa o korešpondenciu s členmi spolku
- bol knihovníkom časti školskej knižnice
- súkromne vyučoval v dome bratislavského kupca Schwaigera
- pokračoval vo významných korešpondenčných aktivitách so zahraničnými, najmä českými učencami
- prevzal vyučovanie syntaxistov (mladších žiakov)
1835 máj - oslovil Jozefa Hurbana a získal ho pre národnú vec
- rediguje almanach Plody
- stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej
- prednáša na lýceu starším študentom dejiny Slovanov a ich literatúr
1836 24. apríl - pamätná slávnosť na Devíne pod vedením Ľ. Štúra, na ktorom sa zaviazali službe národu a prijali slovanské mená
september - ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej prednáša Dejepis všeslovanskej literatúry
- pokračuje korešpondenčná aktivita, ďalej rozvíja svoju básnickú tvorbu
- pod jeho vedením stále rastie počet členov Spoločnosti česko-slovenskej
1837 5. apríl - zákaz Spoločnosti česko-slovenskej, ktorý bol vynesený po študentských nepokojoch, odohrávajúcich sa na lýceu
12. apríl - Štúr založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej, v rámci ktorého pokračovala aktivita Spoločnosti
september - rozvinul aktivitu pre všeslovanskú myšlienku a získaval pre ňu srbských študentov, študujúcich na lýceu
december - prekonal ťažký zápaľ pľúc, pri ktorom bol jeho život ohrozený
- pokračoval v písaní článkov do novín a časopisov (Tatranka, Hronka, české Květy, Časopis českého museum, chorvátska Danica, poľský Tygodnik literacki a i.)
1838 17. september - odchádza z Bratislavy na vysokoškolské štúdium do Halle
22. september - zastavil sa v Prahe a v kruhu českých vlastencov pobudol vyše mesiaca
21. november - zapísal sa na univerzitu v Halle, kde študoval predovšetkým jazykovedu, históriu a filozofiu. Bol ovplyvnený najmä Heglovým a Herderovým dielom.
1839- precestoval kraj Slovanov - Hornú a Dolnú Lužicu a napísal o nich cestopis Cesta do Lužíc vykonaná na jar 1839, ktorý vyšiel v Časopise českého musea
1840- návrat do Bratislavy cez Prahu a Hradec Králové, kde sa istý čas zdržal v rodine vydavateľa Jana Pospíšila
október - pracuje opäť ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom ev. lýceu, prednáša gramatiku a slovanské dejiny
- pokračuje aj v činnosti v Ústave reči a literatúry českoslovanskej
1841- je (do roku 1844) spoluredaktorom Palkovičovho literárneho časopisu Tatranka
- rozvinul aktivitu pre vydávanie slovenských politických novín
- píše obranné a polemické spisy
- napísal Starý a nový vek Slovákov (knižne vyšiel až v r.1935)
16. august - výstup na Kriváň so študentmi a priateľmi
1842- je iniciátorom rekurzu na panovnícky dvor vo Viedni, aby vláda zastavila národnostné perzekúcie zo strany Maďarov - Slovenského prestolného prosbopisu
29. máj - ďalšia neúspešná žiadosť o povolenie novín
1843 14. február - v úzkom kruhu priateľov sa Štúr vyslovil za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov - tzv. "Deň vzkriesenia slovenčiny"
26.-29. jún - na ev. lýceu zasadala komisia na vyšetrovanie proti Ústavu reči a literatúry českoslovanskej, ktorej bol podrobený aj Ľ. Štúr. Obvinenia sa vzťahovali na vec "zrady uhorskej vlasti".
júl - vychádza v Lipsku Štúrov obranný spis Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov
11.-16. júl - na fare v Hlbokom sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia
17. júl - návšteva Jána Hollého na Dobrej Vode
31. december - definitívne pozbavený funkcie zástupcu prof. Palkoviča, čoho dôsledkom bol protestný odchod 22 študentov z Bratislavy v marci 1844 (13 z nich sa zapisuje na lýceum v Levoči)
1844- píše Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí (spis vyšiel v roku 1846)
19. máj - do Viedne je podaný nový Slovenský prestolný prosbopis, opäť bez výraznejšieho úspechu
27. august - zúčastnil sa zakladajúceho zhromaždenia celonárodného spolku Tatrín
18451. august - vyšlo prvé číslo Štúrových Slovenských národných novín (vychádzali do 9. júna 1848)
8. august - vyšla ich literárna príloha Orol tatranský (vychádzala do 6. júna 1848)
- vydal vo Viedni brožúru Devätnáste storočie a maďarizmus
1846- v Zemianskom Podhradí sa Štúr zoznámil so zemianskou rodinou Ostrolúckych, ktorá mu neskôr pomohla získať poslanecký mandát v uhorskom sneme
- vyšli jeho diela Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej
1847 10. august - zúčastnil sa 4. zasadania Tatrína v Čachticiach
21. september - uchádza sa o poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen
30. október - tridsaťdvaročný Štúr sa stal poslancom uhoského snemu
17. november - Štúrova prvá reč na uhorskom sneme, ktorý zasadal v Bratislave do 11. apríla 1848
1848 13. marec - posledná z piatich snemových rečí Ľ. Štúra
20. apríl - na pozvanie J. V. Friča pricestoval Štúr do Prahy, kde na svoju stranu v boji za slovenčinu získal českých študentov, združených v spolku Slávie
30. apríl - zo Štúrovej iniciatívy bola v Prahe založená Slovanská Lipa, spolok na podporu vzájomnej súdržnosti Slovanov
10. máj - Štúr v Liptovskom Sv. Mikuláši, bol jedným z navrhovateľov Žiadostí slovenského národa
11. máj - verejné vyhlásenie Žiadostí slovenského národa v Ondrašovských kúpeľoch (pri dnešnej mikulášskej stanici). Znenie Žiadostí prečítal J. Francisci.
12. máj - vydanie zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu zo strany maďarskej vlády
31. máj - Štúr opäť v Prahe
2. jún - zúčastnil sa Slovanského zjazdu v Prahe
19. jún - cesta do Záhrebu, keď Slovanský zjazd v Prahe prerušili boje. V Záhrebe bol spolupracovníkom chorvátskeho časopisu Slavenski Jug.
september - Štúrov príchod do Viedne a prípravy na ozbrojené povstanie
15.-16. september - vo Viedni bola vytvorená Slovenská národná rada. Tvorili ju Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža ako politickí predstavitelia, B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček ako vojenskí predstavitelia a B. Nosák a D. Bórik ako tajomníci
19. september - SNR na Myjave vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala slovenský národ do ozbrojeného povstania, výprava na Brezovú
7. október - Štúr s Hurbanom a inými v Prahe na porade ohľadne povstania
18. október - Štúrova výzva k národu: Čo kazí Slovákov
november - opäť vo Viedni
december 1848 - február 1849 - Štúr s dobrovoľníkmi prešli severnú časť Slovenska od Čadce po Prešov
1849 20. marec - s deputáciou v Olomouci u panovníka, ktorému predložili svoje požiadavky
21. november - rozpustenie dobrovoľníckeho zboru v Bratislave. Štúr sa utiahol k rodičom do Uhrovca.
1850 jeseň - bezvýsledné pokusy získať žiadosť o vydávanie národných novín
december - s deputáciou vo Viedni vo veci slovenských škôl a povolenia spolku Tatrín
1851 13. január - smrť Ľudovítovho brata Karola. Aby sa postaral o jeho sedem detí, presťahoval sa Ľudovít k jeho rodine do Modry. Jeho slobodu obmedzoval policajný dozor.
27. júla - zomrel jeho otec Samuel Štúr, matka sa potom presťahovala do Trenčína
október - zúčastnil sa na poradách o reforme spisovnej slovenčiny v Bratislave
- dokončil filozofické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti
1852- v Modre dokončil dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských
1853 18. marec - smrť Adely Ostrolúckej vo Viedni
28. august - v Trenčíne zomrela jeho matka Anna Štúrová
- vyšla jeho zbierka básní Spevy a piesne
185411. máj - pri odhalení pomníka Jánovi Hollému (zomrel v roku 1849) na Dobrej Vode vystúpil ako rečník. Na pamiatku slovenského barda zložil báseň.
- tajne navštívil srbské knieža Michala Obrenoviča na jeho majetkoch v Ivanke pri Dunaji
185522. december - nešťastne sa postrelil na poľovačke za Modrou
- v posledných chvíľach jeho života pri ňom stál najmä priateľ Ján Kalinčiak, ktorý v tom čase pôsobil v Modre
1856 12. január - zomrel Ľudovít Štúr v Modre
16. január - celonárodný pohreb v Modre
