Život
Jeho otec bol prétorom a matka pochádzala z plebejského rodu Aureliovcov. Príbuzenstvo s Gaiusom Mariusom zaradilo Cézara k populárom skôr ako si to uvedomil. Pod Mariusovou záštitou vstúpil do verejného života a ako 17 ročný sa stal kňazom. Svoj vzťah s populárom upevnil manželstvom s Corneliou. Keď sa Ríma zmocnil Sulla, kázal mu rozviesť sa s ňou, ale Caesar ho neposlúchol a ušiel do Malej Ázie. V roku 78 pred Kr. (po Sullovej smrti) sa vrátil späť do Ríma a zúčastnil sa politického života.
Výzor
Bol vraj vysokej postavy, bielej pleti, súmerných tvarov. Mal pomerne dosť plný obličaj, čierne bystré oči a tešil sa dobrému zdraviu, iba v posledných rokoch z ničoho nič zrazu omdlieval a strhával sa zo spánku. Slávou, ktorú získal v rečníctve a vojenstve, vyrovnal sa najvýznamnejším mužom, alebo ich dokonca prevýšil … vedel majstrovsky narábať zbraňami a jazdiť na koni a bol neuveriteľne vytrvalý, keď mal podstupovať útrapy…
*12alebo13.júl100predKr. + 15. marec 44 pred Kr.
Kariéra
Do roku 51 pred Kr.
Hoci pochádzal zo vznešeného rodu, obľubu Ríme si získal tým, že sa priklonil k ľudovej strane. Vrhol sa do politiky a pomaly si začal získavať priazeň rímskeho ľudu. Senát ho vyslal do Hispánie, kde viedol úspešné vojenské organizácie proti keltským kmeňom. Po návrate z Hispánie sa stal konzulom. Bola to najvyššia politická funkcia. Jemu to však nestačilo. Spojil sa s Pompeiom, Crassom a vytvorili triumvirát. Po skončení konzulátu ho poverili správou provincie. Vybral si Galiu. Podmanil si ju úplne a tým chcel dosiahnuť neobmedzenú moc v Ríme.
51 pred Kr. - 45 pred Kr.
Po Crassovej smrti sa senát začal obávať Caesara, preto sa spojil sPompeiom,
čo viedlo k novej občianskej vojne. Rímsky senát žiadal Caesara, aby po skončení správcovstva v Galii, rozpustil légie. Caesar však žiadal, aby tak urobil aj Pompeius. No ten odmietol a roztržka bola dovŕšená. Caesarove oddiely postupovali rýchlo na Rím, kde ich príchod očakávali s napätím. Ale Caesar sa zachoval veľkodušne. Neprenasledoval Pompeia, ale najprv porazil jeho légie v Hispánii. Medzitým Pompeius zorganizoval silnú a dobre vyzbrojenú armádu, takže v bitke pri Dyrrhachiu hladko zvíťazil. Caesar sa s tejto porážky poučil a v ďalšej bitke pri Farsale rozdrvil protivníkove sily. Prenasledoval Pompeia až do Egypta, kde sa ocitol v strede úkladov egyptského kráľovského dvora. Prebiehali tu boje o trón medzi Ptolemaiom XIII. a jeho sestrou Kleopatrou. Caesar sa postavil na stranu Kleopatry, s ktorou prežil aj ľúbostné dobrodružstvo. Keď ju dosadil na trón, odobral sa do Malej Ázie, kde proti Rímu vystúpil pontský kráľ Farnak. S Farnakom rýchlo skoncoval a poslal do Ríma asi najkratšiu vojenskú správu v dejinách: Veni, vidi, vici. (doslova „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“). V Afrike porazil Pompeiových prívržencov. Niekoľkým sa však podarilo utiecť do Hispánie. Neskôr však porazil aj tých. Tým sa skončila krvavá občianska vojna.
Koniec republiky (44 pred Kr./31 pred Kr.)
Caesar chcel rôznymi reformami zabezpečiť Rímu veľmocenské postavenie a pre seba miesto prvého muža v štáte. Za týmto cieľom šiel neúprosne. Zástancovia republikánskeho zriadenia sa obávali, že štát chce premeniť na kráľovstvo. Preto proti nemu zosnovali sprisahanie a 15. marca 44 pred Kr. ho v senáte zavraždili. Dostal 23 rán dýkou, z toho jedna bola smrteľná. Tým sa ho optimáti a republikáni zbavili, ale republiku tým neoživili. Vývoj smeroval k vojenskej diktatúre. Vznikol druhý triumvirát (Antonius, Octavianus a Lepidus). Medzi nimi však vznikali nezhody a boje o moc. Roku 31 pred Kr. zvíťazil Octavianus a jeho samovláda ukončila obdobie rímskej republiky. Z republiky sa vyvinulo cisárstvo.
Diela
- Zápisky o vojne v Galii
- Zápisky o občianskej vojne
Obidve diela sú obranou Caesarovej politiky pred rímskou verejnosťou: mali ju presvedčiť o tom, že podrobením Galie sa Caesar zaslúžil o bezpečnosť a slávu Rímskej ríše a že občiansku vojnu nezavinil on, ale jeho politickí protivníci. Zápisky o vojne v Galii majú mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, podávajú informácie o situácii v západnej Európe pred 2000 rokmi. Ich pevná a prehľadná stavba, jednoduchý, jasný a ľahký sloh a logicky usporiadané myšlienky, vyjadrené čistou a uhladenou rečou, tzv. klasickou, im zabepzečujú popredné miesto medzi pamiatkami rímskej literatúry.
