|
|
| |
Ján Kollár
- veľký básnik slovenského národného obrodenia
- jeho dielom vyvrcholila myšlienka slov. vzájomnosti
- študoval v Jene, kde spoznal nacionálne zmýšľanie nemeckej mládeže + odhalil jej tienisté stránky : povýšenectvo, podceňovanie národov
- v Jene sa dozvedá o slávnej minulosti Slovanov, no vidí ich aj neradostnú prítomnosť preto vypracoval teor. koncepciu o slov. vzájomnosti ( propagoval čsr vzájomnosť )
- jeho názor bol, že Slovensko má používať češtinu obohatenú prvkami slov. nárečí
- toto bolo neprijateľne tak či pre Slovensko tak aj pre Česko
- neskôr bol stúpencom austroslavizmu ( politický smer snažiaci sa zblížiť Slovanov v rámci Habsburskej monarchie )
- pre jeho tvorbu bolo dôležité stretnutie s dcérou evanjelického pastora Frederikou Schmidtovou ( Mína ) , s ktorou podnikal aj vychádzky
- po 16. rokoch známosti si ju mohol vziať za ženu
- 1. zbierka : Básne Jána Kollára – vlastenecké, lyrické, ľúbostné básne, no nie všetky boli uverejnení napr. Vlastenec, ktorý bol základom jeho veľkého diela
- SLÁVY DCÉRA – 1832 – v konečnej podobe, predspev + 5 spevov
- predspev = klasický útvar napísaný časovým veršom, elégia ( žalospev ) nad slovanskou minulosťou, v ktorom víťazilo násilie nad spravodlivosťou
- dvojveršia sa skladajú z hexametra a pentametra = elegický distichon
- lyrická skladba, 1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava , 3. Dunaj, 4. Léthé, 5. Acheron
- v 1. speve – sa lúči s Mínou + vyznanie lásky ....Zjavia sa mu 2 duchovia, 1 má v ruke meč a šíp a pýtajú sa ho, či má radšej vlasť alebo Mínu. Míne sľubuje vernosť .
- v 2. a 3. speve putuje po slovenských krajoch, putuje z krajiny Míny ( Nemecka ) cez Labe, zaznieva lásku – sú tu menej šťastnejšie tóny ako v 1. speve , vzdiaľuje sa od nej, všíma si krajinu a národ a zisťuje, že prijímajú príkazy cudzích ľudí.... záver : nevidí vinníkov iba v cudzincoch, kt. dávajú príkazy ale vidí aj vinu národa, kt. je pasívny ...No a v 3. speve je v krajine Podtatier k Tokaju, kde prežil svoju mladosť no pociťuje tu veľký žiaľ a jeho riešením má byť zabudnutie
- v 4. speve sa prechádza s Mínou po slovenskom nebi, rieka zabúdania ( Léthé )
- v 5. speve sa dostáva do pekla, rieka vzdychov ( Acheron ) , Mína sa mení na vílu a sprevádza autora po slovenskom nebi
- kde sú všetci tí, čo Slovanov prijali, potom sa dostávajú do pekla, kde sú všetci neprajníci
- najsilnejší z umeleckej a obsahovej stránky je predspev
- jazyk : latinčina no neskôr čechoslovakizmus
- vytvorený v časomernej prozódii
- PRVKY KLASICIMU: antika – mená, motívy, názov tých spevov, prvky racionalizmu v úvahách, rozdelenia srdca
- PRVKY ROMANTIZMU : otvorene sa priznáva k láske, spomína hist. námety, obrazy prírody
- Kompozícia : prvé spevy sa podobajú na Harónovu Púť a cesta po slovanskom nebi a pekle pripomína Božskú komédiu
- Znelky sú písané prízvučným trochejským veršom a celá skladba je postavená na protiklade
|
|
