Alexander Halvonik životopis

Narodil sa 22. marca 1945 v Novej Bystrici v rodine lesníka. Základnú školu vychodil v Oscadnici (19511959), Jedenasťročnú strednú školu skončil roku 1962 v Čadci. V rokoch 1962-1968 študoval na FFUK v Bratislave francúzštinu a slovenčinu. Krátko pracoval v CSTK, v rokoch 19691979 pôsobil v rozličných funkciách v Ústrednej knižnici SAV a v rokoch 19801981 pracoval ako zástupca šéfredaktora vydavateľstva Veda. V rokoch 19811992 pôsobil na ministerstve kultúry, najskôr ako vedúci literarnodramatickeho oddelenia, potom ako riadite odboru knižnej kultúry a informácii. V rokoch 19921995 bol s krátkymi prestávkami šéfredaktorom časopisu Knižná revue, v rokoch 19931994 zástupcom šéfredaktora v Slovenských pohľadoch a v rokoch 19941995 redaktorom Literárneho týždenníka. Od októbra 1996 pôsobil ako vedúci sekcie literárnej kritiky literárnokritického štvrťročníka Literika a od októbra 1997 je riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov.

Recenzie, literárne materiály a preklady začal publikovať v Slovenských pohľadoch, pravidelne prispieval aj do Nového slova, Romboidu, Revue svetovej literatúry. Jeho kritičke články, recenzie a kulturnopublicisticke materiály vychádzali aj v denníkoch, týždenníkoch a iných periodikách.

Knižné debutoval autorským prerozpravanim Rozprávok z tisíc a jednej noci (1994). Svoj prozatersky talent prezentoval v novele Svrbenie krvi (1996), mapujúcej citové a intelektuálne rozpory muža na prelome režimov. Úprimné a bez tieňohry rozprava o veciach svedomia, o morálke súčasníka a jeho emocionálnych poryvoch, o všadeprítomnej plytkosti, o schopnosti zakukliť sa, zaujať kruhovú obranu pred hlbsimi citovými zážitkami, ba aj úvahami o nich. Vtipná, ironická a presná novela Alexandra Halvonika, hladiaca s odstupom, a predsa maximálne zainteresovane, odkrýva boľavé miesta vtedajska prechádzajúce do dneska. Príbeh Ernesta, prehodnocujúceho seba i prítomný čas, ma v sebe úkrytu aj odpoveď prečo.

A. Halvonik je dlhoročným spolupracovníkom Slovenského rozhlasu, kde publikoval množstvo literárnokritických a publicistických prac o slovenskej a svetovej, najmä francúzskej literatúre. Výsledkom jeho prekladateľských aktivít z francúzštiny je šesť kníh mýtov a legiend (1992-1995), knižné preklady z francúzskej literatúry (Nikole du Buron, Juliette Benzoniova, Michel Butor), ako aj viacero časopisecký uverejnených prekladov (Paul Ricoeur, Herve Bazin, Tzvetan Todorov, Robert Merle, Jean d Ormesson).