referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Charles Robert Darwin
Dátum pridania: 21.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 251
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 
(1809-1882)

Britský prírodovedec, zakladateľ evolučnej teórie a modernej biológie. Objasnil vznik a vývoj rastlinných a živočíšnych druhov prírodným výberom a tým vyvrátil dovtedy platné predstavy o nemennosti živočíšnych druhov, najmä človeka. Vyslovil hypotézu, že všetky živočíšne druhy, teda aj človek, majú rovnaký pôvod a líšiť sa začali až v priebehu vývoja. Túto teóriou rozvinul v roku 1868 v práci O premenlivosti živočíchov a rastlín vplyvom domestikácie a v spise vydanom v roku 1871 ju rozšíril i na človeka: O pôvode človeka. Tieto diela spôsobili prevrat v prírodovedeckých názoroch i metodike a stali sa východiskom a základom modernej biológie...

Charles Darwin zmenil pohľad na človeka. Dal človeku možnosť vybrať si, či je dielom Božím alebo potomkom opíc, ktoré sa stá tisíce rokov vyvíjali.

Charles Darwin sa narodil na začiatku 19. storočia - 12.februára 1809. V tom čase sa začali hromadiť dôkazy, ktoré vyvracali dovtedy neotrasiteľnú predstavu, že svet za sedem dní stvoril Boh.

V stredoveku ľudia verili na draky, inak by neboli takmer v každej druhej rozprávke. Ako naši predkovia vymysleli práve drakov? Možnože našli kostry jašterov, ktoré boli tak veľké, že nepatrili žiadnemu známemu živočíchovi. Dnes vieme, že to mohli byť kostry dinosaurov. Alebo grécka legenda o Kyklopovi má pravdepodobne základ v náleze obrovskej lebky s jediným oválnym otvorom v strede čela. Vysvetlenie záhady tejto "jednookej lebky" je jednoduché, pravdepodobne to bola lebka slona, ktorej jediný čelný otvor je otvorom nosnej dutiny. Stredovekí ľudia si však určite nevedeli predstaviť minulosť planéty pred miliónmi rokov. A aj skamenené kosti mohli v ich predstavách pochádzať zo zvieraťa, ktoré zomrelo len pred nedávnom. Nič ale nenasvedčovalo, že práve Darwin bude tým, kto ponúkne nové riešenie.

Darwin sa roku 1831 nalodil na britskú loď Beagle ako prírodovedec výpravy. V južnej Amerike, na Galapágoch, Tahiti, Novom Zélande, Mauríciu, v Austrálii a južnej Afrike sa venoval geologickým výskumom a pozorovaniam variácií v skupinách zvierat. Na rozdiel od mnohých vedcov mal svoje pozorovania z prvej ruky a nemusel sa teda spoliehať na knihy a múzejné exponáty. Po prvých troch rokoch plavby zabudol presvedčenie, že druhy nie sú stále rovnaké, ale postupom času sa menia. Prvým významným dôkazom na podporu tejto teórie boli fosílie, z ktorých bolo jasné, že niektoré živočíchy už vymreli. Darwin sa nemohol zmieriť s myšlienkou, že ich stvoriteľ zahubil, keď už svoju úlohu splnili, a nahradil ich vyššími bytosťami, medzi ktorými najvyšším tvorom bol človek. Na svojej ceste totiž vykopal mnoho fosílnych pozostatkov a kostí, a tak sa presvedčil, že teraz vidí okolo seba živočíchy podobné, ale menšie.

Nebola to zrejme náhoda, že práve päťtýždňový pobyt na Galapágoch ponúkol Charlesovi Darwinovi, kľúč k pochopeniu evolúcie. Beagle doplávala k ostrovom Galapágy v septembri roku 1835. Ostrovy boli vzdialené vyše tisíc kilometrov od juhoamerickej pevniny. Devätnásť ostrovov s okolitými skaliskami a lávovými ostrovčekmi je roztrúsených na ploche 59 500 kilometrov štvorcových. Darwin pri prieskume územia jednotlivých ostrovov - mal vtedy len dvadsaťšesť rokov - objavil živočíchy, ktoré nežili nikde inde iba na Galapágoch - pinky, leguány, korytnačky...Darwina najprv zmiatlo, ako je možné, že na takých neprívetivých a izolovaných ostrovoch sa vôbec nejaký život usadil. Všimol si tiež, že väčšina miestnych živočíchov nežije nikde inde než na Galapágoch, aj keď zároveň všetky mali nejaké črty spoločné s druhmi, ktoré pozoroval na juhoamerickom kontinente. Zvieratá boli príbuzné, no mierne odlišné a prispôsobené tunajším podmienkam; boli to teda miestne variácie. Zvláštna bola aj skladba miestnych živočíchov. Neboli tam žiadne obojživelníky, len množstvo plazov, pretože chúlostivé vajíčka žiab nemohli v slanej vode prežiť dlho, a aj keby azda sa na vegetácií či chaluhách dostali až na ostrovy, na suchých ostrovoch chýbala sladká voda, ktorú obojživelníky potrebujú. Naproti tomu vajíčka plazov majú tuhý obal, a tak bolo menej pravdepodobné, že sa poškodia, keď ich bude unášať prúd.

Dnes na to, pravdaže, poznáme odpoveď: semená a výtrusy rastlín privial vietor alebo ich vyplavilo more. Vtáky prileteli z kontinentu a drobcov, akými sú povestné Darwinove pinky, sem prihnali veterné smršte.
Jednotlivé druhy piniek majú rôzne zahnuté zobáky. Podľa toho, akým druhom potravy sa živia. Kaktusové pinky sa dokonca naučili nabodávať hmyz odlomenými tŕňmi kaktusov. Naozaj obdivuhodná prispôsobivosť.

Najnápadnejšími plazmi na ostrovoch sú Galapácke korytnačky. Keď Darwin Galapágy navštívil, žili tu státisíce týchto korytnačiek. Na ostrovoch nemajú nepriateľov, a tak dorastú až do dĺžky 1,3 m, vážia asi 180 kg a dožívajú sa až vyše 100 rokov. Korytnačky nielenže na ostrovy dorazili - zrejme ako vajíčka alebo drobné korytnačky - v dostatočne veľkých počtoch, aby sa mohli roznožovať a kolonizovať nové územia, ale sa tu dokonca rozšírili a rozvinuli do niekoľkých variantov. Viceguvernér Galapágov Darwinovi povedal, že už na pohľad rozozná, z ktorého ostrova korytnačka pochádza. Darwin si to zaznamenal, hoci ešte význam tejto informácia nedokázal oceniť. Drobné rozdiely medzi korytnačkami vyplývali z miestnych podmienok. Na ostrovoch s hojnosťou vody a vegetácie korytnačky odštipujú trávu tesne pri zemi, takže ich pancier je nad krkom mierne zakrivený. Inde sa musia za potravou naťahovať do výšky, a tak majú dlhý krk a pancier sa im vpredu dvíha ako sedlo.
Podobne sa rozvinuli aj leguány.

Na ostrovoch žili dva druhy, ale Darwin sa domnieval, že museli mať rovnakého predka a až potom sa obidva druhy odčlenili - zrejme preto, aby lepšie využili dostupnú potravu. Suché leguány sa živia výhonkami a semenami kaktusov, kým morské leguány riasami v chladných podmorských vodách. Majú totiž mohutný svalnatý chvost, ktorý im umožňuje plávať ďaleko na more a potápať sa do hĺbky až 11 metrov.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Charles Robert Darwin SOŠ 2.9898 648 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.