Konrad Lorenz

"Zakaždým, keď sa ku mne približujú zvieratá a blížia sa nie preto, že si ma nevšimli, ale práve preto, lebo ma zbadali alebo začuli, zmocňuje sa ma pocit, že aspoň na okamih nie som vyhnaný z raja."

To sú slová rakúskeho biológa, vynikajúceho prírodovedca, nositeľa Nobelovej ceny Konrada Lorenza. Narodil sa 7. novembra 1903.

Lorenzova úvodná myšlienka je z knihy Rok husi divej, ktorá vyšla vo francúzskom origináli v roku 1978 a krátko po novembri 1989 aj v Československu.

Konrad Lorenz vyštudoval medicínu v rodnej Viedni a New Yorku. Neskôr na viedenskej univerzite študoval paleontológiu, zoológiu, filozofiu a psychológiu a od roku 1938 na nej získal miesto docenta. O dva roky neskôr ho vymenovali za profesora porovnávacej psychológie na Univerzite v Královci.

V rokoch 1951-1957 vybudoval v nemeckom meste Buldern Ústav pre fyziológiu správania spoločnosti Maxa Plancka. V roku 1957 ho vymenovali za profesora na Univerzite v Mníchove a v rokoch 1961 až 1973 pôsobil ako riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre fyziológiu správania v bavorskom Seewisene. Patrí k zakladateľom modernej vedeckej disciplíny - etológie (vedy o správaní zvierat). Uznanie vedeckého diela Konrada Lorenza vyvrcholilo udelením Nobelovej ceny za etológiu v odbore lekárstva a fyziológie (1973). Obdržal ju spoločne so svojimi blízkymi celoživotnými spolupracovníkmi, rakúskym bádateľom Karlom von Frischom a holandským etológom Nikom Tinbergenom.

Samotný názov etológia sa skladá z 2 gréckych slov: etos + logos = správanie + veda. Pri tvorbe tejto vedy sa opierali o poznatky ďalších biologických vied, ako napríklad: fyziológia , psychológia, sociológia alebo ekológia. Zistili, že každý živočíšny druh charakterizujú nielen telesné znaky, ale aj jeho správanie. Dokonca správanie je niekedy spoľahlivejším znakom určitého druhu než jeho telesné znaky. Veľké množstvo etologických poznatkov bolo získaných priamo v prostredí pre živočíchy prirodzenom, teda v prírode.

Publikačná činnosť K. Lorenza bola veľmi bohatá.

V roku 1935 vydal prvú knihu Spoločník v živote vtákov, ktorá sa stala základom klasickej etológie. Uviedol v nej prvýkrát etologickú teóriu inštinktu. Kniha Takzvané zlo (1963) vyvolala vášnivé diskusie o zvieracej aj ľudskej agresivite. Z ďalších kníh boli významné Základy etológie (1963, Academia Praha, 1992), Osem smrteľných hriechov (1973, Panorama Praha, 1990), Odvrátená strana zrkadla (1970), Rok husi divej (1978, Príroda Bratislava, 1989), Zhováral sa s dobytkom, vtákmi a rybami (Archa, 1996).
Konrad Lorenz zomrel 27. februára 1989.

1. Etológia

Etológia je biologická veda, ktorá skúma objektívnymi metódami správanie živočíchov vrátane človeka. Sleduje štruktúru, sémantiku prvkov správania, ich ontogenetický aj fylogenetický vývoj. Správanie závisí na výkonnosti nervového systému vrátane zmyslových orgánov aj na humorálnej regulácii. Cieľom etológie je skúmať vrodené a naučené prejavy živočíchov a ich schopnosti adaptovať sa na najrôznejšie životné prostredie a úspešne reagovať na jeho zmeny. Okrem toho etológia skúma aj evolúciu prvkov správania a jeho biologický význam.

Pri najjednoduchších živočíchoch je podstatou správania taxa - napríklad pohyb v smere svetla, v smere prúdenia živín. Môžeme ju pozorovať už u baktérií. S vývojom zložitejšej nervovej sústavy sa objavujú inštinkty.
Behom evolúcie sa inštinkty veľmi zdokonalili. Objavuje sa apetencia - aktívne vyhľadávanie podnetov. Hladná mačka vychádza na miesta, kde sa môžu vyskytovať živé myši. Ale to už predpokladá ďalší významný faktor, a tým je učenie. Ako by totiž ináč mačka vedela, kde sú myši. Zo zdokonaľovaním centrálnej nervovej sústavy je vplyv učenia stále silnejší. Odlíšiť potom inštinkty od naučeného správania nie je ľahké.

Existujú dve teórie vysvetľujúce správanie :

• behaviorizmus - tvrdí, že všetko správanie je naučené a vyvolané podmieňovaním. Zvieratá sa podľa tejto teórii musia učiť všetky vzory správania metódou pokusu a omylu. (J.B. Watson a B.F Shinner)
• etológia - predpokladá, že väčšia časť toho čo zvieratá vedia je vrodené, a vykonávané inštinktívne. Extrémne možno povedať, že všetko nové správanie je výsledkom maturácie (zrenia) a imprintingu (vtláčania). (Konrad Lorenz, Nikolas Tinbergen a Karl von Frisch)
  Existujú štyri gény, programujúce správanie :
• znakové stimuly, alebo spúšťače, sú signály, ktoré zvieraťu umožnia poznať vitálny prvok, alebo iného živého tvora, keď ho uvidí po prvý krát. Znakové stimuly môžeme ľahko objaviť v komunikácii, love a správaní vyvolanom strachom.
• motorické programy vyvolávajú prejavy iného druhu správania. Prvý motorický program bol skúmaný u husy divej (Anser anser), reakcia kotúľajúceho vajíčka. Keď hus uvidí vedľa svojho hniezda vajíčko, alebo niečo čo vyzerá ako vajíčko, natiahne krk, až na neho dosiahne zobákom, a potom jemne kotúľa vajíčko späť do hniezda. Takéto správanie je fixovaný vzor, a etológovia tvrdia že je vrodené.
• motivácia je ústrednou myšlienkou pre pochopenie správania. Motivácia je to, čo núti zviera robiť to, čo robí. Zviera motivujú pudy. Pud sebazáchovy motivuje lov, sexuálny pud motivuje párenie, agresia motivuje vyhnanie protivníka. Klasická etologická škola založená K. Lorenzom vysvetlila ako prvá správanie pomocou pudov a motivácie. Bez motivácie neexistuje žiadne správanie.
• učenie vrátane imprintingu