Michel De Notre Dame je verejnosti známi ako jasnovidec, hoci bol vo svojej dobe vynikajúci lekár. Narodil sa 14.12.1503 v Saint Rémy ako prvý syn židovského lekára, ktorý prestúpil na kresťanskú vieru. Aj v rodine matky pôsobili liečitelia a lekárnici, takže malý Michel dostal medicínu do vienka od oboch rodičov. Základné vzdelanie ukončil v Avignone. Keď v roku 1520 vypukla epidémia čiernej smrti, presťahoval sa do Montpellieru, aby vnikol do tajomstiev lekárskej vedy. Keď morová rana zasiahla o päť rokov aj toto mesto, Nostradamus nebol medzi tými lekármi, profesormi a študentmi, ktorí v hrôze utiekli z mesta, ale ostal, aby za veľmi ťažkých podmienok ošetroval pacientov.

Vyvinul bylinkový extrakt, ktorým si mešťania preplachovali ústnu a nosovú dutinu, čím predišli nákaze. V roku 1529 sa vrátil na univerzitu a zložil doktorské skúšky. O štyri roky nato sa presťahoval do Agenu, aby sa zdokonaľoval v gréckom a latinskom jazyku a stal sa i členom spoločnosti, pokračujúcej v rozvíjaní mystického odkazu Katarov. Roky strávené v Agene však vyvrcholili tragédiou. Síce sa tam oženil, narodili sa mu aj dve deti, ale jeho rodina sa stala obeťou záškrtu, privlečeného po objavení amerického kontinentu. Ťažko znášal túto skúšku osudu a smrť svojich blízkych si vysvetlil ako svoje osobné zlyhanie.
Odišiel z mesta a zamieril do Axi-En-Provence, kde vyrábali lieky proti čiernej smrti. Aj pod vplyvom jeho preparátov epidémia tentoraz ustúpila. V roku 1547 si Nostradama pozval brat – mestský kapitán v Salom De Crau. Tu konečne nachádza aj svoj domov. Ožení sa s peknou vdovou Annou Ponsardovou, narodí sa mu šesť detí, vykonáva prax a zapisuje proroctvá do rukopisu veršovanej knihy Centurie. Proroctvá získava prostredníctvom tradičnej metódy – po celú noc sústredene pozoruje hladinu vody v mosadznom kotlíku na trojnožke, až kým nevidí budúce udalosti. Každú z veštieb formuluje do štvorveršia, každých sto štvorverší tvorí jednu z desiatich Centurií.

Aby sa vyhol obvineniu z čarodejníctva, zašifroval ich prostredníctvom symbolického jazyka s použitím francúzskych, talianskych, latinských a gréckych výrazov. Narušil aj ich chronologický poriadok, napriek tomu má mnoho rozlúštených štvorverší ku skutočným udalostiam nepríjemne blízko. Podľa vykladačov predvídal Napoleonov osud, boj o nezávislosť i občiansku vojnu v severnej Amerike, mnohé epizódy z britskej kráľovskej histórie, atentáty na Lincolna a Kennedyho, ako aj zmeny na blízkom východe. Predpovedal i cestovanie lietadlami, lety do vesmíru a pristátie na mesiaci. Umiera v noci z 1. na 2. júla 1566 – desať dní po tom, ako predpovedal vlastnú smrť.

Oveľa viac však vošla do dejín predpoveď nešťastnej smrti francúzskeho kráľa Henricha II. slovami „mladý lev premôže starého na bojovom poli v zvláštnom súboji v zlatej klietke a vyškriabe mu oko“. A naozaj, panovník zomrel v súboji s mladým rytierom Montgomerym (ktorý mal v erbe leva), keď mu kopija protivníka zasiahla oko. Zranenému kráľovi urýchlene odstránili z pravej očnice dve triesky a potom mu podali preháňadlo, pustili žilou a prenechali ho rukám osudu. Dvorania si spomenuli na slávneho lekára Andrea Veselia, povolali ho ku kráľovi až z Flanderska, ale ani on už nebol schopný ho zachrániť.
O týždeň, 10.7. 1559 kráľ dokonal. Jeho smrť znamenala vzostup pre dovtedy málo známeho Nostradama.