1 Úvod
1.1 Friedrich Nietzsche - Predstaviteľ voluntaristickej antropologickej filozofie.
2 Životopis
Narodil sa roku 1844 v Rôckene u Lútzenu v Nemecku v rodine evanjelického farára. V piatich rokoch stráca otca, je vychovávaný prevažne ženami v duchu protestanskej zbožnosti, stal sa z neho slabý chlapec, čo si však uvedomoval a pokúšal sa tomu čeliť prísnou sebakázňou.
Najskôr študoval teológiu, no prestupuje na klasickú filológiu, ktorú študuje v Bonne a Lipsku, kde sa zoznamuje s filozofiou Schopenhauera, ktorý ma výrazný vplyv na jeho život a teda filozofiu. Ďalší výrazný vplyv mal naňho Richard Wagner, pretože Nietzsche hudbu zbožňoval. Na doporučenie svojho učiteľa získal profesúru klasickej filológie v Bazileji. Stretáva sa tu s mnohými významnými osobnosťami.
Úspešné pôsobenie na bazilejskej univerzite prerušila vojna, Nietzsche sa jej zúčastnil ako dobrovoľný ošetrovateľ, veľmi skoro ochorel na úplavicu, a vracia sa domov, zo zdravotných problémov sa však už nikdy poriadne nevyliečil. Po vojne dochádza k mocenskému vzostupu Nemecka. V tomto období dochádza k roztržke medzi Wagnerom a ním, pretože Nietzsche mu vyčítal, že sa pokoruje pred kresťanským popieraním života - znamená to obrat v živote Netzscheho, odvrátil sa od svojich dovtedajších ideálov a zaujal kritický postoj k umeniu i metafyzike.
Po prvom fyzickom zhrútení Nietzsche odchádza na penziu a žije prevažne v severnom Taliansku, ale i vo Francúzsku, Nemecku, či Švajčiarsku. V tomto období vzrastá jeho osamelosť, čo však zvyšuje jeho sebavedomie. Rok 1888 znamená vrchol jeho tvorby, napísal množstvo spisov i autobiografiu Ecce homo. Nietzsche je však vyčerpaný, oslepol, prekonal ďalší záchvat. Ujala sa ho jeho matka, so zastreným vedomím žil ešte 12 rokov. Zomrel v roku 1900.
3 Nietzscheho filozofia
Kontrovertný nemecký filozof 19. storočia. Tak ako mnohí veľkí filozofi, i Nietzsche sa považoval za začiatok čohosi nového. Heidegger ho označil za „posledného metafyzika,“ hoci Nietzsche sa podujal na deštrukciu metafyziky ako na svoj hlavný projekt. Nietzsche útočí na samotnú ideu morálky, hoci sám bol ako si aj uvedomoval, jeden z najprísnejších moralistov. Známy svojím obdivom ku gréckej antike, vyštudoval klasickú filológiu a nadovšetko obdivoval homérskych hrdinov. Jeho hlavné diela sú: Tak vravel Zarathustra, Genealógia morálky, Súmrak bohov, Duševný aristokratizmus, Zrodenie tragédie (Dielo o Grékoch, „ život a svet sú na veky vekov ospravedlnené len ako javy estetické“ píše Nietzsche a skutočne „ život ako umelecké dielo“ je preňho ideálom) Mimo dobra a zla (Uvádza 125 príkladov „vyššieho typu človeka“). Nietzsche hovorí: „Cieľ ľudstva nemôže spočívať v poslednom, ale len v najvyššom type človeka.“ Vo svojej prorockej próze – poéme Tak vravel Zarathustra postuluje pojem „nadčloveka“ (ubermensch), ktorý by mal byť naším ideálom, a ktorý by sa mal zrodiť niekedy v budúcnosti: „Človek je povraz, natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom.“
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Friedrich Nietzsche
Dátum pridania: | 16.08.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Kuril | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 321 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 9 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 15m 0s |
Pomalé čítanie: | 22m 30s |