1.4 Hitlerova smrť

Hitlerova posledná vôľa bola krátka a osobná. Zatiaľ čo počas bojov nebol schopný na seba prevziať ťarchu manželstva, vo svojej poslednej vôli sa vyjadril, že si zobral za manželku ženu, ktorá z vlastnej vôle stála vždy pri ňom, a ktorá sa rozhodla zdieľať sním jeho osud. Majetok, ktorý mal odkázal strane, alebo v prípade žeby prestala existovať, majetok by pripadol štátu, s výnimkou jeho zbierky obrazov, z ktorej mala byť založená galéria v jeho rodnom Linci. Po dokončení svojej poslednej vôle, odišiel Hitler spať. Pred odoslaním kópií do Donitzovho hlavného stanu, vyslovil Hitler ešte posledný rozkaz vojenským jednotkám. Aj napriek jeho presvedčeniu, že vojnu vyvolali Židia jeho jediný cieľ ostal nezmenený a síce: „Cieľom ostáva aj naďalej vybojovať územie na východe pre nemecký národ.“

Behom 29. apríla sa k Hitlerovi dostala správa, že Mussoliny je mŕtvy. 30. apríla, keď sa rozlúčil so spolupracovníkmi a v tichosti poobedoval so svojimi sekretárkami a kuchárkou, rozkázal svojmu vodičovi, aby do záhrady nad bunkrom priniesol 200 litrov benzínu. Ďalšie zbohom si potom povedal so ženou, pani Hitlerovou, potom čo sa odobrali do Hitlerovho apartmánu. Tí, ktorí čakali von počuli len jediný výstrel. Keď otvorili dvere, našli Hitlera mŕtveho, ležiaceho na pohovke a s ranou v spánku. Jeho žena ležala vedľa neho takisto mŕtva- požila jed. Hitlerove inštrukcie ako má byť naložené s ich telami boli do bodky splnené. Ich telá boli vynesené hore, uložené vedľa seba v záhrade, do jamy po granáte. Hitlerov SS zástupca, jeho komorník a šofér poliali mŕtvoly benzínom a zapálili ich. Keď vyšľahli plamene, malá skupinka trúchliacich sa v bunkri postavila do pozoru a posledný krát „Vodcovi“ zasalutovala. Neskôr boli spálené pozostatky vložené do pláteného vreca a zahádzané zeminou. Stalo sa tak 12 rokov a 3 mesiace potom, čo sa Hitler po prvý krát objavil na balkóne ako ríšsky kancelár.

2 VÝVOJ OSOBNOSTI

2.1 Kariéra od detstva

Adolf Hitler, bol najstarším dieťaťom, ktoré prežilo ranné detstvo. Je možné, že dvojitý vzťah medzi ním a matkou a otcom mohlo spôsobiť štiepenie v duši chlapca Materské rozmaznanie a zbožňovanie vyvolalo v ňom cit sebaľútosti, kým otcovské ponižovanie nenávisť a predsudky.

V sedliackom prostredí leondingskej základnej školy sa Adolf Hitler rád vyvyšoval nad ostatnými spolužiakmi. Na fotografii s ostatnými deťmi zo školy z roku l899 mladý Hitler stojí v prostriedku na najvyššom stupni, skoro ako keby chcel demonštrovať svoju zvrchovanosť. V škole ho poznali ako tvrdohlavého, ale aj dostatočne nadaného. Všetko sa zmenilo, keď sa dostal do Realschule v Linzi. V obklopení meštianskych detí, mohli sa zjaviť komplexy menejcennosti, resp. prinajmenšom nemohol hrať svoju úlohu vodcu. V každom prípade, dvakrát opakoval ročník a len na tretí pokus sa mu podarilo, a aj to len vďaka opakovanej skúške, postúpil do ďalšieho ročníka. V tomto období už je zrejmý boj medzi otcom a synom. Hitler neskôr rozprával, že otec ho bil až dovtedy, kým on nevymyslel nasledujúcu fintu: začal nahlas počítať údery, keď otec zo strachu, že jeho syn sa zbláznil, prestal.

V nasledujúcom období môžeme spozorovať motív, ktorý sprevádza Adolfa Hitlera celý život. Pre seba samého mladý pán odmietal všetok poriadok, aj umenie chápal ako slobodné povolanie, kde si on určuje pravidlá a keď sa niečo nepodarí, tak sa to dá zničiť. Teda nachádzame tu motív stavanie - ruinovanie. Ďalšou črtou sa stala jeho lenivosť. Učiteľ nemeckého jazyka opísal mladého žiaka nasledujúco: „Jeho usilovnosť nebola nikdy dostačujúca, lebo rozvojom svojich schopností by bol býval dosiahol lepšie výsledky.“ Vystúpil proti všetkým tradíciám, keď nebol ich iniciátorom on sám. Považoval za nepriateľa každého, kto sa mu opovážil protirečiť. Mladý Hitler žil v izolovanom svete. Časté návštevy Wagnerových opier len ďalej napomáhali tomuto nereálnemu svetu. Hitlera očarila nielen umeleckosť diel, ale predovšetkým nacionalistický pátos: Pre nemeckú vlasť nemecký meč - takto zostane Ríša.

Domnieval sa, že on je jediný povolaný, ktorý správne interpretuje obsah opier. Znie to banálne, že už v rannom veku vyslovil presvedčenie, že on je vyvolený na viac a na vyššie pozície; bola to však na míle vzdialená realita. A však čo u iných zostáva len v polohe ilúzií, snov, u Hitlera to i vyústilo do fanatizmu a hnevu, do snahy ruinovať všetko okolo seba. Jeho nálada sa pohybovala i v rovinách samochvály a seba ponižovania, ako keby nepoznal strednú cestu. Svoje intuitívne tušenia povyšoval na absolútnu pravdu. „Pre mňa nezostávalo nič iné, ako súhlasiť s nim“, spomínal jeho jediný priateľ August Kubizek. Bol mentálne na nižšej úrovni, čo Hitlerovi vyhovovalo a bol pre neho ideálnym partnerom.

Stal sa jeho jednočlenným obecenstvom. Ak stratil možnosť prednášať Kubizekovi, tak letargicky sedel v izbe a čítal eposy o hrdinoch, resp. diela Karla Maya. Pre Adolfa Hitlera je charakteristický absolútny nedostatok dôvery, strach z telesných kontaktov a schopnosť viazať sa a zaradiť sa do spoločnosti. Do osobného života mala prístup z dospelých len jeho matka. Reagoval veľmi podráždene, keď sa chcel niekto dostať blízko k nemu. Ako potvrdenie nám slúžia dva príklady: Keď mladého Hitlera chytil jeden jeho spolužiak za kabáta opýtal sa ho, „Servus Hitler, ako sa máš?“, jeho odpoveďou bolo, „čo je ťa do toho“. Po nástupe k moci jeden známy si dovolil osloviť Führera „Servus, Addi!“. Jeho osud bola už len priama cesta do koncentračného tábora v Dachau, kde sa dočkal až konca vojny. To, že sa bál a určitým spôsobom aj hnusil vzťahov, bolo dobrým mocenským predpokladom, ale tvorilo aj integrálnu súčasť jeho osobnosti. Hitler trval na tom, aby on určoval o svojej blízkosti a vzdialenosti a aby nemal normálne ľudské vzťahy. Áno, je pravda, že neskôr sa prezentoval aj šarmantný Hitler, ktorý hladká deti, obľúbenec žien. Rozhodným však bolo, že on bol ten, ktorý určoval podmienky.

2.2 Matkina smrť

Z viedenských rokov snov ho vytrhla matkina smrť. Klára Hitler ochorela v rokoch 1906-1907 na rakovinu prsníka. Hneď musela byť operovaná. Hitler počas tejto operácie cítil, že jeho život by bolo nutné nasmerovať do koľají obyčajných ľudí. Prihlásil sa ešte raz na Umeleckú akadémiu, prvým kolom aj prešiel, ale študentom sa nestal. Vážnejším úderom však bolo, že matkin stav sa stále zhoršoval. Odcestoval z Viedne, zdesil sa, že môže stratiť jedinú osobu, ktorá je nenahraditeľná. Po prvý raz a jediný krát v živote skrotí svoje vášne. Matku vyšetroval židovský lekár, Bloch, ktorý opísal, že Hitler prebdel celé noci pri posteli. V decembri 1907 matka zomiera v rukách syna. Je nesporné, že strata matky bola zlomovým okamihom v živote Hitlera. Je mnoho psychologických štúdií, ktoré sa zaoberajú nastúpeným syndrómom masovej vraždy a smrti matky a vzťahom medzi Hitlerom a dr. Blochom. Niektorí psychohistorici tvrdia, že Hitler vedome alebo podvedome obvinil lekára za smrť matky tým spôsobom, že smrť pochopil ako vraždu, ktorá sa neskôr obrátila proti všetkým Židom.