2.3 Túžba po moci
Hitlerova túžba po moci sa tiež nachádza v jednej z teórií smrti matky. Tvrdia, že syn sa stal podvedome nositeľom myšlienok svojej matky a stal sa jej sprostredkovateľom. Moc a panstvo získal preto, aby potvrdil cennosť svojej matky. Erich Fromm hovorí o priamom incestuskom vzťahu medzi synom a matkou: „Ten človek, ktorý je zlomyseľný, incestuckým spôsobom sa viaže k matke, je nacistický, chladný a neschopný normálnych reakcií.“ Smrť matky a kult matky vyústili do nejakej deštruktívnej nekrofilie, v dôs1edku ktorej Hitler nivočil vedome všetko okolo seba. Prerušil kontakt so všetkými členmi rodiny so svojím jediným priateľom. Začalo sa päť najťažších rokov v živote Hitlera.
Jeho život sa menil závratnou rýchlosťou. Napriek podporám a rodinným príspevkom sa ocitol na mužskom prístreší na Meldemann Strasse. „Víťazstvo alebo porážka“, bolo jeho jediným sloganom v tomto období. Ubytovanie nedosahovalo ani bežnú úroveň, ale jeho obyvatelia mohli bývať už v jednoposteľových izbách. Zo sociálneho hľadiska si tu vytvoril naozaj jeden raj, v ktorom našiel domov a spoločnosť. Hitler mal svoje miesto, a však nezmenil sa. Práve naopak, len sa viac uzavrel do seba. Rolu Kubizeka prevzala spoločnosť prístrešia. Zabezpečovalo mu to bezpečnosť, lebo jeho partnermi boli ľudia na mentálne nižšej úrovni, ktorí bez výhrad prijali jeho názor. Tejto spoločnosti sa rovná kruh spolubojovníkov počas 1. svetovej vojny, počas oberszalzbergského obdobia jeho sprievod, na hlavnom vojenskom veliteľstve prítomný na zasadnutiach.
„Viedeň sa stala školou môjho života. Čas, ktorý mi popri práci zvýšil, som venoval svojmu štúdiu. V tomto období som získal môj pohľad na svet, ktorý stál na nemeniteľných základoch. K tomu, čo som v tom čase vytvoril, som musel doložiť len málo a zmeniť som nemusel vôbec nič.“ Teda údajne získal základný pohľad na svet počas viedenských rokov. Hitler však študoval všetko s tým vedomím, že on už to vie. Hitler disponoval rýchlym chápaním a veľmi dobrou memóriou, ktorá mu dovolila absorbovať ohromné množstvo materiálov, avšak len ak by sme chceli hovoriť o určitých odborných vedomostiach. Je to možné len v oblastiach stavebníctva a zbrojárstva. Veľmi dobre ovládal, ako predať polopravdu. Na základe dnešných vedomostí je možné potvrdiť, že Hitler napriek svojmu tvrdeniu čítal oveľa menej. Čo mu z viedenského pobytu zostalo, je malomeštianska pýcha, utajený strach zo straty spoločenského postavenia a predsudky voči robotníkom. Zostala i typická koncostoročná nálada a nenávisť voči cudzincom. Toto obdobie však nedáva znaky antisemitizmu u Hitlera. Práve naopak, Hitler sa až do konca 1. svetovej vojny zdržal všetkých politických vystúpení. Nemôžeme pokladať za politicky motivovaný čin ani to, keď opustil Viedeň. Mníchov sa mu stal záchrancom a novým útočiskom pred stálymi neúspechmi.
Ďalšou závažnou príčinou bolo, že Hitler sa už dlho zdržiaval nastúpiť do rakúsko-uhorskej armády. Nechcel slúžiť štátu, ktorý popieral. Nadšenie z vypuknutia 1. svetovej vojny u Hitlera treba chápať v dvoch rovinách:
- oslobodila ho od bezcieľavedomého, nudného a prázdneho bytia
- mohol bojovať v „nemeckej vojne“ za zbožňovanú Nemeckú ríšu, za všetko, čo bolo nemecké, aj keď to existovalo len ako jeho vysnívaný svet.
Nemeckú ríšu potreboval nato, aby sa stal niekým. Odtiaľ pochádza i neskorší slogan Tretej ríši: Ty si nikto, tvoj ľud je všetko. Základným pilierom tohto súvetia bola myšlienka, že Hitler a Nemci sú naveky a o od prírody naveky spätí.
Pre mladého nadšenca sa začína nová kapitola v živote. Pracoval ako spojka. Táto úloha mu plne vyhovovala, lebo pracoval sám a mohol sa spoliehať len na seba Na druhej strane bol natoľko oddaný svojej práci, že jeho spolubojovníci samu často posmievali. Jeho povaha sa však nezmenila. Listov pluk bola jeho jediná rodina. Hitler prerušil všetky kontakty so svojimi rodinnými príslušníkmi a neprijímal ani balíky - nehodilo sa mu do obrazu vojny. Zostal ten istý samotár, ktorý hodiny trávil sám v niektorom rohu. V tejto vojne získal jediného priateľa, „vlastizradného“ psíka Foxla. Tri roky slúžil oddane svojmu pánovi, kým mu ho neukradli. Hitler sa vyjadril, že si zlodej ani nevie predstaviť, akú bolesť mu spôsobil.
Mladého vojaka považovali za raritu a čudáka, lebo nepil, nefajčil, nenavštevoval bordely, a tomu, koho našiel nečinne pri plnení svojich úloh, sa stal nepriateľom. Ale napriek svojmu vlastenectvu sa mu nepodarilo získať hodnosti: bol a zostal rotným. Treba však podotknúť, že ani on sám sa neusiloval o povýšenie.
2.4 Zmena
Životnou premenou sa vyznačuje obdobie, keď už bolo jasné, že vojna je prehratá a všetky sily sa sústredili na západné fronty. Rotný Hitler tu prežíva celoživotnú traumu.
Svitanie zo 17. na 18. októbra 1918 vyústilo do britského plynového útoku, ktorého obeťou sa stal aj Hitler. Táto udalosť sa do dejín zapísala ako pomeránska trauma. Revolúcia a porážka - to mal byť koniec jeho veľkého nemeckého sna? Domnieval sa, že došlo k zrade, bol si istý, že to spôsobil vnútorný nepriateľ. Už v tomto období sa stretával s myšlienkou ;‚bodnutia dýkou do chrbta“. Dramaticky prežíval posledné chvíle vojny. Až teraz si uvedomil, že nakoľko sú osobné problémy malé v porovnaní s osudom krajiny a štátu.
O pomeránskych udalostiach koluje niekoľko legiend a zaoberá sa nimi niekoľko psychoanalýz. Podľa jednej legendy mal zázračný sen, podľa ktorého sa rozhodol stať sa politikom. Dnes už vieme, že nacistická propaganda premietla do tohto obdobia tie skutočnosti, ktoré sa zrodili a vykryštalizovali až v roku 1919. Hitler určil ako jeden zo „základných prebudení “nenávisť voči Židom, čo je absolútne vylúčiteľné. Osobná a národná tragédia v tom istom období a k tomu ešte i smrť matky vyvolali určité tézy o tom, že Hitler zjednotil osud Nemecka s osudom matky a za smrť obidvoch milých obvinil Židov. Keď potom psychológ, prof. Edmund Forster sugeroval v hypnóze chorému, aby ho vyliečil, že on je Spasiteľom Nemecka, obidva motívy pomsty (osudy Nemecka a matky) sa zliali a vyvolali posilnený antisemitizmus. Nemecko podľa tejto teórie dostalo prvoradé miesto matky. V jeho podvedomí pôsobila veta: „Vzkries Nemecko!“ ako výzva, vzkries matku a pomsti ju.
Helm Stierlin tiež siaha po motíve matka - Nemecko. Podľa neho bol Hitler v ozajstnej symbióze s matkou a dostal za úlohu, aby sa stal „najvyšším vodcom a prameňom sily“ nemeckého národa. V Hitlerovi sa navzájom ukladali a stali sa jedným elementom tri komponenty: smrť prvých troch detí matky, vedomie viny, podobný osud Nemeckej ríše, ktorý je spojený s odlúčením území - a toto všetko chcel sám kompenzovať. Rola voči otcovi sa tiež povýšila na národnú úroveň - spojenec matky a jej pomstiteľ.
To sú však len dohady, ktoré nie sú podrobené žiadnym vedeckým výskumom. Sú postavené už na poznaní budúcich udalostí, ale nie na osobnom kontakte s analyzovaným, čo môže tieto výsledky skresľovať. Isté je však, že po skončení 1. svetovej vojny zavládla obava z boľševizmu a chaosu. Ten pocit prežívalo ďalších niekoľko miliónov Nemcov, a to nielen obavy z nepoznaného ale predovšetkým pred nejasnou budúcnosťou po porážke a diktáte víťazných mocností. Keď sa Hitler vrátil do Mníchova, staré mesto už neexistovalo. Z každého hľadiska sa stal bezdomovcom.