Spisovateľ James Joyce, vlastným menom Augustine Aloysius, sa narodil 2. februára 1882 v Dubline ako jeden z 15 detí v chudobnej stredostavovskej rodine. Už o detstva pociťoval odpor voči malomeštiakom a nedokázal sa stotožniť s katolicizmom a nacionalizmom, dvomi hlavnými charakteristikami vtedajšieho buržoázneho života. Jeho rodičia, konzervatívny nacionalisti a fanatický katolíci ho nútili stať sa kňazom, čo on v zásade odmietal a v roku 1902 odišiel do Európy. Žil v Treste, Pule, Zürichu, aj v Paríži. Podnikol niekoľko krátkych ciest do vlasti, ale nikdy sa nevrátil. Jeho zážitky z Írska boli preňho stálou umeleckou inšpiráciou. Spočiatku sa živil operným spevom, neskôr ako učiteľ angličtiny.

Jeho život nebol ľahký. Manželstvo s vidieckou írskou dievčinou nebolo šťastné a jeho tragédiu prehĺbila ešte viac nevyliečiteľná choroba ich dcéry. Počas celej svojej tvorby bojoval s kritikmi, nakladateľstvami, strážcami mravov a cenzormi, v neskoršej dobe so stále zhoršujúcou sa slepotou.

Prvou jeho prácou bola zbierka 36 básní Chamber music (Komorná hudba) a ďalšou zbierka krátkych básní Pomes Penyeach (Jablká po penny). Ďalej sa stretávame už len s prozaickými dielami. Po zbierke Epiphanies (Zjavenia) nasledovala Dubliners (Dublinčania), ktorá znamenala prvý Joyceov pokus o vyrovnanie sa s traumou svojho detstva. Hlavní hrdinovia poviedok, citlivý mladí ľudia trpiaci rovnako ako Joyce v neromantickom a bigotnom prostredí, sa snažia z tohto dusného prostredia vymaniť. Poviedky sú silne realistické, symbolické a plné autobiografizmu a lyrizmu. Všetky tieto prvky ešte viac zosilneli v jeho ďalšom románe A Portrait of the Artist As a Young Man (Portrét mladého umelca), ktorý je pokračovaním nedokončeného románu Stephen Hero (Hrdina Stephen). Ústredná postava Stephen Dedalus, si najviac zo všetkého želá nezávislosť svojej krajiny a podobne ako Daidalos z gréckej mytológie, ktorý odlieta z labyrintu, ktorý postavil pre kráľa Mínóa, pokúša sa oslobodiť zo zdanlivo bezvýchodiskového labyrintu meštianskeho života.

Joyce toto dielo dokončil v roku 1914, kedy napísal drámu Exiles a začal písať román Ulysses (Odyseus), pokračovanie Portrét... Pôvodne to mala byť jedna z poviedok Dublinčania, ale v jej priebehu ju prekoncipoval na samostatné dielo. Nechcel parodovať antickú Odyseu, ale vďaka námetu tak vyznieva. V postave hlavného hrdinu Leopolda Blooma autor paroduje samotného Odysea, v postave Stephena Dedalusa jeho syna Telemacha a Bloomova manželka Molly predstavuje Penelopu. Ich činnosť a vnútorný život zaznamenáva počas jedného dňa – 16. júna 1904. Dielo je veľmi náročné, jednak pre čitateľov, aj pre prekladateľov. Joyce v ňom prvýkrát použil „prúd vedomia“- pokus zachytiť myšlienkový proces prv, ako sa myšlienka sformuje do vety. Román je zároveň encyklopedického charakteru, obsahuje poznatky z histórie, filozofie, botaniky, ekonomiky, biológie, chémie, medicíny a astronómie.

V poslednom románe Finnegans Wake (Finneganovo prebúdzanie) dosiahla Joyceova technika extrémne rozmery. Úplne upúšťa od reality aj deja, prítomný čas je tu budúcnosťou aj minulosťou a stovky slovných montáži a slov vypožičaných z mnohých európskych jazykov vytvárajú z textu jednu veľkú slovnú hračku, ktorej logika je len ťažko sledovateľná. Celý „dej“ je vlastne séria opileckých snov krčmára Earwickera. Dielo môžeme brať ako lingvistickú kuriozitu, ako pokus o vytvorenie nových ciest literatúry však stroskotalo.

James Joyce zomrel 13. januára 1941 v Zürichu. Svojou tvorbou získal významné postavenie v svetovej literatúre a jeho diela znamenajú začiatok novej modernej literatúry.