Victor Marie Hugo (* 26. február 1802, Besançon – † 22. máj 1885, Paríž) bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu. V roku 1837 bol vymenovaný za dôstojníka Čestnej légie. Roku 1845 vstúpil do politiky a bol vymenovaný za paira, v pairovskej komore sa vyslovoval za návrat Ľudovíta Bonaparta, po zrušení pairstva úspešne kandidoval do ústavodarného. Od roku 1849 vystupoval ako odporca Ľudovíta Bonaparta a zástanca liberálneho socializmu. Z tohto dôvodu odišiel po štátnom prevrate do exilu a usadil sa v Bruseli, potom na ostrovoch Jersey a Guernsey. Do Paríža sa vrátil až v roku 1870. Bol zvolený do bordeauxského Zhromaždenia, z ktorého veľmi skoro vystúpil. Stal sa senátorským delegátom a onedlho na to senátorom. Roku 1881 bol znova zvolený ako senátorský delegát a roku 1882 sa opäť stal senátorom.

Victor Hugo bol tretím a posledným synom Josepha Huga a Sophie Trébuchetovej. Jeho bratia sa volali Abel Joseph Hugo a Eugène Hugo. Hugovo ranné detstvo bolo poznamenané veľkými udalosťami. Napoleon sa prehlásil cisárom dva roky po Hugovom narodení. Hugovi rodičia mali odlišné politické názory: Hugov otec bol vysoký dôstojník v Napoleonovej armáde, ateista a republikán, pre ktorého bol Napoleon hrdinom; jeho matka bola neochvejná katolíčka a rojalistka a jej milencom bol generál Victor Fanneau Lahorie, ktorý bol popravený v roku 1812 za úklady voči Napoleonovi.

Hugo so svojimi bratmi Abelom a Eugènom zakladá v roku 1819 literárnu revue Conservateur littéraire. V tom istom roku získava ocenenie v súťaži vyhlásenej Académie des Jeux floraux. V roku 1820 ho akadémia oceňuje po druhýkrát a tento úspech inšpiruje Huga, aby zanechal štúdium matematiky. Jeho prvá básnická zbierka Ódy vychádza v roku 1821. Ďalšia zbierka, Ódy a rozličné básne, vychádza v roku 1822 a vyslúži len 20-ročnému Hugovi kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII.. Nasledujúcou zbierkou sú Ódy a balady.

Proti vôli svojej matky sa Hugo zamiloval a tajne zasnúbil so svojou priateľkou z detstva Adèle Foucherovou. Kvôli svojmu nezvyčajne blízkemu vzťahu s matkou sa však neodvážil s Adèle oženiť skôr ako po matkinej smrti. Prvý syn, Léopold, sa im narodil v roku 1823, ale zomrel ešte v detstve. Hugovými ďalšími deťmi boli Léopoldine, Charles, François-Victor a Adèle. Rok po svadbe vydal Hugo svoj prvý román Han z Islandu a o tri roky nato druhý, Bug-Jargal. V priebehu rokov 1829 až 1840 vydáva ďalších päť zbierok poézie: Východné spevy, Jesenné lístie, Spevy súmraku, Vnútorné hlasy a Lúče a tiene.
Na divadelných doskách Hugo nezožal taký rýchly úspech. Hugove drámy: