- Cromwell – nebola nikdy zinscenovaná, preslávila sa vďaka autorovmu predslovu;
- Amy Robsart – prepadák, bol uvedený pod menom Hugovho švagra Paula Fouchera;
- Marion de Lorme - prvá hra uvedená na scénu pod Hugovým menom;
- Hernani – jedna z najúspešnejších a najdôležitejších udalostí pre francúzske divadlo;
- Kráľ sa zabáva - po prvom predstavení ju cenzúra okamžite zakázala kvôli otvorenému výsmechu francúzskej šľachty, no stala sa veľmi populárnou v tlačenej podobe;
- Lukrécia Borgia - Hugo ju zo zlosti nad zákazom napísal len za 14 dní. Zožala veľký úspech
Hlavná úloha pripadla pani George (bývalej milenke Napoleona) a vedľajšiu postavu hrala Juliette Drouetová, ktorá sa stala Hugovou celoživotnou milenkou a múzou. Kým Hugo mal počas svojho života veľa romantických úletov, Drouetovú uznala dokonca aj jeho manželka ako osobu, ktorá má so spisovateľom špecifický vzťah a správala sa k nej takmer ako k členke rodiny. Po svojej poslednej úlohe na doskách francúzskeho divadla, zvyšok svojho života už zasvätila Hugovi. Žijúc zo svojej malej penzie sa na nasledujúcich 50 rokov stala Hugovou neplatenou sekretárkou a spoločníčkou na cestách.
Vojvoda Orleánsky založil nové divadlo Théâtre de la Renaissance, aby podporil Hugove nové hry. Ďalšie Hudove drámy: Mária Tudorová, Angelo, tyran padovský, Ruy Blas, Kasteláni a Torquemada.
Prvá Hugova prepracovanejšia beletria vyšla v roku 1829. Hugove diela z beletrie:
- Posledný deň odsúdenca - hlboko ovplyvní tvorbu neskorších spisovateľov ako Albert Camus, Charles Dickens a Fiodor Dostojevskij;
- Claude Gueux - dokumentárna poviedka podľa skutočného príbehu vraha;
- Chrám Matky Božej v Paríži - Hugov prvý rozsiahly román, zožal obrovský úspech, bol čoskoro preložený do ďalších európskych jazykov;
- Bedári - trvalo najpopulárnejšie dielo, trvalo mu celých 17 rokov, kým ho dokončil a vydal. Autor si bol náležite vedomý kvality tohto románu a preto si za jeho vydanie zapýtal 300 tis. frankov, keďže chcel zaopatriť seba a rodinu na zvyšok života;
- Robotníci mora - vykresľuje súboj človeka s morom a hroznými stvoreniami spod hladiny;
- Človek, ktorý sa smeje - podáva tu kritický portrét aristokracie;
- Deväťdesiat tri - zaoberal sa vládou teroru počas francúzskej revolúcie.
Počas pobytu v exile vydal Hugo svoje najslávnejšie politické pamflety proti Napoleonovi III., Napoleon Malý a História jedného zločinu. Výsledkom Hugovho pobytu na Guernsey boli tiež niektoré z jeho najlepších diel, vrátane Bedárov a troch vysoko hodnotných zbierok poézie – Tresty, Kontemplácie a Legenda vekov.
Stal sa zakladajúcim členom spoločnosti Medzinárodné združenie literátov a umelcov, ktorá iniciovala Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel.
Hugove náboženské názory sa v priebehu jeho života radikálne menili. V mladosti sa považoval za katolíka a mal úctu voči cirkvi a jej autoritám. Postupne však čoraz intenzív-nejšie vyjadruje svoje názory namierené proti pápežovi a duchovenstvu. Počas svojho exilu koketuje so spiritualizmom a neskôr sa stáva stúpencom racionalistického deizmu. Keď sa pri súpise ľudu v roku 1872 Huga spýtali, či je katolík, odpovedal, „Nie, voľnomyšlienkár“.
Hugov racionalizmus sa odráže v básňach ako Torquemada, Pápež, Religions et Religion? a v dielach vydaných posmrtne Koniec Satana a Boh. „Náboženstvá pominú, ale Boh ostáva“, vyhlásil Hugo. Podľa jeho predpovede kresťanstvo nakoniec zanikne, ale ľudia neprestanú veriť v „Boha, dušu a povinnosti“.
