„Maliarstvo je poézia, ktorá je videná ale nepočutá a poézia je maliarstvo, ktoré je počuté, ale nevidené.“

Leonardo da Vinci takto charakterizoval umenie, ktorému venoval celý svoj život. Narodil sa v Taliansku v roku 1452 v malom meste Vinci, v Toskánsku, blízko Florencie. Poznáme ho ako maliara, sochára, architekta, hudobníka, básnika, inžiniera a vynálezcu.

Leonardo da Vinci je príkladom tvorivého a všestranného renesančného člověka, ktorého vychovávala nie jedna macocha. Nikomu nezáleželo, či Leonardo má nejaké vzdelanie, čo ho zaujíma. Aj keď k štúdiu sa veľmi nemal, vedel pekne spievať, a nájde odpoveď na každú otázku. Naučil sa iba čítať a písať a asi aj trochu latinčiny. V lete roku 1460 sa rodina presťahovala do Florencie, kde už Leonardo dostal najlepšie vzdelanie, aké Florencia, hlavné centrum vzdelanosti a umenia v Taliansku, mohlo poskytnúť. Okolo roku 1466 bol prijatý ako žiak do ateliéra Andreu del Verrocchiho, najvýznamnejšieho florentského maliara a sochára tej doby. V jeho dielni sa Leonardo učil mnohým druhom výtvarného umenia od mažovania oltárnych obrazov a sklených tabúľ až po vytváranie obrovských súsoší z mramoru a bronzu.

Leonardo navždy zostal „uomo senza littere“, muž bez vzdelania, (samouk). Aj keď neskoršie svojským spôsobom ovládal všetky vedy a všetky umenia, v očiach namyslených vzdelancov už nikdy nedosiahol úroveň tých, čo skončili školu, do ktorej chodil on len veľmi krátko, alebo sa učil tak nesústredene, že nezvládol poriadne ani základy latinčiny.

Peniaze a sláva sa mu stále vyhýbajú, maľuje pomaly a svoje diela miluje viac než peniaze, ktoré by za ne dostal. Nerád ich predáva. Plat, ktorý dostával ledva stačil na vydržiavanie nákladnej domácnosti, preto musí začať opäť maľovať. V roku 1478 sa stal Leonardo samostatným majstrom. Jeho prvou úlohou bolo namažovať oltárny obraz pre kaplnku patriacu ku Palazzo Vecchio.Obraz sa ale nikdy nezrealizoval. Jeho prvý veľký obraz,“Zbožňovanie Magiho“ ostal nedokončený. Z jeho ďalších prác to bola napríklad Benois Madonna, portrét Ginevra de‘ Benci a nedokončený Saint Jerome.

V roku 1482 vstúpil Leonardo do služieb milánskeho vojvodu. po tom, čo mu napísal prekvapujúci list, v ktorom prehlásil, že môže vystavať prenosné mosty, ovláda techniku konštruovania bombardérov a robenia kanónov, vie vystavať lode a tiež ozbrojené vozidlá, katapulty a ďalšie bojové přístroje, a vie vytvoriť sochy z bronzu, mramoru a hlinenej hmoty. Pracoval ako hlavný inžinier vo vojvodovej početnej armáde a bol aktívny tiež ako architekt. Okrem iného asistoval talianskemu matematikovi Lucovi Paciolim. Najdôležitejšie z jeho vlastných malieb počas obdobia v Miláne bola Madona v skalách, existujú dve verzie tohto obrazu. (Momentálne sa jedna nachádza v Louvre a jedna v Londýnskej národnej galérii.)

V rokoch 1495 až 1497 pracoval Leonardo na velkolepom diele Posledná večera. Nanešťastie, jeho pokusné použitie oleja na suchú omietku (sadru) bolo technicky veľmi nestabilné a už v roku 1500 sa začalo jeho ničenie. Pokusy o opravu tohto diela sa robili už od roku 1726, ale bezúspešne. Leonardove objavy neboli známe v období, keď žil, ale ak by boli uverejnené, znamenalo by to revolúciu vo svete vedy 16. storočia. V anatómii študoval obeh krvi a činnosti oka. Urobil objavy v meterológii a geológii, zistil efekt mesiaca na príliv a odliv.Bol medzi zakladateľmi vedného odboru hydrauliky a pravdepodobne navrhol hydrometer; jeho schéma riečnej kanalizácie má ešte stále praktické využitie. Vynašiel obrovské množstvo užitočných prístrojov, medzi nim napríklad aj skafander. Vo svojich štúdiách ho do detailov rozpracoval, aj keď v tej dobe pozostával len zo zvona na hlavu a plávacích plutiev. Až neskôr domyslel koňený odev určený na pobyt pod vodou.

Jeho vynálezy v oblasti lietania, aj keď nefunkčné, ukazovali základné princípy aerodynamiky. V jeho poznámkach sa tiež vyskytuje náčrt lietacieho stroja, pri ktorom stojí za povšimnutie pedantné prepracovanie chvostového kormidla. Ako pohon pre svoje lietacie stroje častokrát využíval ľudskú silu (napr. pedály ako na bicykli), aj keď si uvedomoval, že to môže fungovať len teoreticky. Zaujímavosťou je tiež napríklad jeho funkčný prístroj na výrobu lán, pričom sa kvalita lana dala regulovať. Jeden z ďalších Leonardových vynálezov, tzv. odometer bol predchodcom dnešného tachometra.

Napriek tomu, že Leonardo vytvoril relatívne malý počet malieb a veľa z nich ostalo nedokončených, predsa len bol neobyčajný maliar, ktorý svojimi inovatívnymi maľbami pôsobil na mnoho ďalších umelcov. Počas mladosti sa jeho štýl dosť podobal štýlu jeho učiteľa, ktorým bol Verocchio, ale postupne sa odpútaval od tuhého, silného a svojím spôsobom strnulého zobrazovania figúr učiteľa a vyvinul oveľa atmosférickejšiu kompozíciu.

Prvou Leonardovou maľbou, ktorú možno presne datovať, je kresba z gelérie Uffizi s nápisom: „V deň Panny Márie Snežnej, 5.augusta 1473.“Vo svojej kresbe dokazuje nielen určitú zrelosť, ale prajavuje v nej aj komplexnosť svojich záujmov,. Čím viac sa pohľad do rovinatej krajiny prehlbuje, tým intenzívnejšie vyvoláva mäkká a ľahká čiara v divákovi dojem atmosféry. Rovnaký pokrok možno ešte zreteľnejšie sledovať na anjelovi a kejine za ním v časti Verrocchiovho obrazu Kristov krst. Je to už práca budúceho „vynálezcu“ geometrickej, architektonickej štruktúry obrazu, ktorá sa udržala celé 16. storočie. Identifikácia Leonardových diel bola vždy problémom, o čom svedčí aj obraz Zvestovanie, ktorý je dnes v Louvri. Uplatňuje sa v ňom už leonardovská koncepcia priestorovej hĺbky. Striedanie jasných a tmavých tónov, rytmicky radených za sebou a nahrádzajúcih lineárnu perspektívu. Leonardové štylistické inovácie sú asi najviac viditežné v diele Posledná večera, v ktorej reprezentoval tradičný motív úplne novým spôsobom.

Namiesto toho, aby zobrazil 12 apoštolov ako individuálne postavy, pozoskupoval ich ako dynamické kompozičné celky po troch, zvýrazňujúc postavu Krista, ktorý je akoby izolovaný v centre obrazu. Klaňanie sa troch kráľov je nedokončená práca, ktorá má mimoriadny význam pre štúdium maliarovej techniky. Posledným Leonardovým majstrovským dielom, ktoré je celé z jeho ruky je Svätý Ján Krstiteľ.Pretože ani jeden z Leonardových sochárskych projektov nebol dovedený k dokonalosti, jeho myslenie trojrozmerných diel sa dá chápať len z jeho kresieb. Podobne je to aj s jeho architektúrou. Ani jeden z navrhnutých projektov nebol dostavaný tak, ako ich navrhol. Jeho teórie sú zaznamenané vo viacerých poznámkových blokoch, väčšina z nich bola napísaná v efekte akoby boli v zrkadle. Pretože boli veľmi ťažko rozlúštitežné.

Roku 1503 začal pracovat na obraze Mona Lisy, čarovnost obrazu je založená na tajemnom úsmevu. Zaobírá sa s technícký odbormi : optikou a hydrostatikou, projektoval pevnostné stavby a navrhoval rôzné válečné nástroje.
S Monou Lisou a ďalšími obrazmi odchádza do Milána, tentoraz do francúzskych služeb. Prehĺbil svoje anatomické štúdiá a zaoberal sa teóriou maliarskej tvorby. Definitívne sa rozlúčil so svojim snom, že by človek mohol lietať.

Prijíma ponuku nového francúzskeho kráľa Františka I. Francúzsky dvor si zastaralého maliara veľmi váži. Rovnako ako v Miláne režíruje veľkolepé dvorné slávnosti a študuje anatómiu (pripravoval velké dielo o anatomii člověka z ktorého sa uchovalo 800 kresieb). Ako prvý sa zaoberal srozborom ľuddského těla, ktorý dával do súvislosti s mechanikou a pohybu. Keď a uzavrel svoje anatomické dielo sám priznával, že skúsenosti k napísaniu získal z pitvy najmenej tridsiatich ľudí.
Leonardo roku 1516 opustil Florenciu a pracoval pre francúzskeho kráža Ľudovíta XII. Dostal rentu a zámok v blízkosti Amboise, kde roku 1519 vo veku 67 rokov zomrel. Jeho smrť je obklopená legendami.