Charles Robert Darwin sa narodil 12. 2. 1908 v Shrewbury, zomrel 19. 4. 1882, Down. Vedu a lekárstvo mal v rodine, jeho otec (Robert Darwin) bol zámožný lekár, jeho starý otec (Erazmus Darwin) bol filozof a prírodovedec a pôvodne mal byť aj on lekárom.

V roku 1825 nastúpil na univerzitu v Edinburghu, kde študoval medicínu, ale už v roku 1827 prestúpil na univerzitu v Cambridge. Tu sa venoval štúdiu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Ako člen Kráľovského spolku sa zúčastnil vedeckej expedície okolo sveta na lodi Beagle. 5 rokov /1831 –1836/ trvajúcu cestu opísal v diele Voyage of the Beagle.  Z tejto cesty si domov priniesol nielen dôkazy o vývoji, ale aj vysvetlil jeho príčiny.

Darwin vysvetľoval veľkú rozmanitosť života na Zemi ako výsledok dlhého, zložitého a ešte dnes prebiehajúceho procesu – evolúcia organizmov. V priebehu evolúcie sa dnešné rozmanité organizmy vyvinuli z mála jednoduchých, nízko vyvinutých foriem. Darwinovo základné dielo O vzniku druhov prirodzeným výberom (On the origin of species by means of natural selection, 1859) vyvolalo úplnú revolúciu nielen v myslení prírodovedcov, ale aj mysliteľov tej doby vôbec; kniha mala mnoho odporcov aj prívržencov.

Darwinovu teóriu možno stručne zhrnúť do 4 téz:
1. V prírode sa každý organizmus vyvíja viac-menej odlišne ako príslušníci toho istého druhu. Táto odchylnosť sa nazýva premenlivosť (variabilita) a zapríčiňuje ju rozdielne životné prostredie, v ktorom prebieha vývoj jednotlivcov.

2. Z premenlivosti organizmov vyplýva zákon prírodného výberu. Keďže organizmy plodia v každej generácii oveľa viac potomkov, než treba na zachovanie druhu, príroda si sama vyberá z veľkého množstva jedincov najschopnejších a najlepšie prispôsobených meniacim sa životným podmienkam. Len silnejší alebo inak schopnejší jedinci sa udržia a môžu obstáť v konkurenčnom boji, slabší zahynú.

3. Najsilnejšie organizmy, ktoré sa v rámci prirodzeného výberu udržia, majú možnosť sa rozmnožiť. To je pohlavný výber. Získané zmenené vlastnosti sa dedia na potomkov. Darwin preto predpokladá, že existuje dedičnosť získaných vlastností.

4. Človek má možnosť zasahovať do prírodného výberu tak, že pri pestovaní a šľachtení rastlín a živočíchov vyberá druhy s vlastnosťami pre človeka najužitočnejšími a najvýhodnejšími a tieto potom zámerne usmerňuje a zosilňuje. To je tzv. umelý výber.

Vo svojej knihe Vznik človeka (The descent of man, 1871) dokazuje, že človek a dnes žijúce antropoidné opice mali spoločných živočíšnych predkov – treťohorné opice, ktoré žili na stromoch

Darwinovo učenie – darwinizmus zovšeobecňuje konkrétne poznatky a čiastkové zákony jednotlivých biologických vied, určuje rozsah ich platnosti a odvodzuje najvšeobecnejšie biologické zákonitosti a ich vzťah k zákonitostiam ostatných prírodných vied.

Ďalšie jeho významné diela a knihy: The variation of plants and animals under domestications (1868), The expression of the emotions in men and animals (1872, zaoberá sa v nej duševnými stavmi človeka a zvierat), Structure and distribution of coral reefs (1842, vysvetľuje vznik koralových ostrovov).

V ZSSR sa stalo Darwinovo učenie podkladom pre vznik biologicko-filozofického smeru, tzv. sovietsky tvorivý darwinizmus; princíp tvorivost spočíva v možnosti aktívne zasahovať do prírody a premieňať ju v prospech ľudskej spoločnosti; medzi predstaviteľov patrili I. P. Pavlov, K. A. Timiriazev, I. V. Mičurin, T. D. Lysenko a iní. Sociálny darwinizmus je pokusom o aplikáciu Darwinovych prírodovedeckých poznatkov na javy spoločenského života.