Kubánsko - Americké vzťahy sa ešte zhoršili, keď do Bieleho domu nastúpil prezident Kennedy, a vyostrili krízu inváziou Kubánskych exilantov v Zátoke Svín v apríli 1961, podporovanej CIA. Kubánci tento útok úspešne odvrátili.Táto udalosť urýchlila myšlienku sovietov umiestniť na Kube základňu nukleárnych rakiet v nasledujúcich rokoch. Kubánska Raketová Kríza, počas ktorej bol Castrov vplyv veľmi obmedzený, priviedla svet na pokraj nukleárnej vojny. Sovieti nakupovali od Castra veľké množštvá cukru a podporovali Kubu ekonomicky aj vojensky.




Na Kube bol Castro stále dosť populárny. Mnoho Kubáncov získalo výhody z redistribúcie, vzdelávania a zdravotníckej politiky. Tieto populárne programy boli podporované zo sovietskych peňazí. Castrovi oponenti často utekali do Spojených Štátov pred režimom, ktorý ich chcel uväzniť. Hoci Castro nikdy nebol zvolený v slobodných voľbách, mnohí vedci tvrdia, že počas prvých rokov svojho režimu, by Castro voľby vyhral.

Počas 70.rokov Castro poslal svoje vojenské jednotky na podporu komunistov počas občianskych vojen v Angole a Etiópii. Po zániku Sovietskeho Zväzu v 1991 Rusi prestali poporovať Kubu, čo spôsobilo zavedenie niekoľkých opatrných reforiem. Kuba je ekonomicky zaostaly štát na čele ktorej je stále prezident.