Fidel Castro životopis

Fidel CASTRO.

Fidel Castro sa narodil 13.augusta 1926, (niekedy sa udáva 1927) v prosperujúcej
rodine neďaleko Brian na farme v Mayari, v providencii Oriente. Chodil na dobré katolícke školy v Santiagu de Kuba a v Havane, kde bola "sparťanská " výchova Jezuitov, na Colegio de Belen.

V 1945 sa zapísal na univerzitu v Havane, promoval v 1950 s diplomom práva. Počas svojich študentských rokov bol Castro politickým aktivistom. Po skončení školy
si založil vlastnú prax a vstúpil do Kubánskej Ľudovej strany. Oženil sa a Mirtou Diaz-Balartovou v 1948, ale rozviedli sa v 1954.Ich syn, Fidel Castro Diaz-Balard, narodený v 1949, sa neskor stal predsedom Kubánskejrady pre atómovú energiu.

Člen sociálno-demokratickej strany Ortodoxo v neskorých 40"rokoch a na zaciatku 50 rokov, bol Castro silným oponentom diktatúry Fulgencia Batistu. v roku 1952 sa uchádzal o parlamentné kreslo ale generál Batista zvrhol vládu a zrušil voľby.
26.júla 1953, Castro viedol útok na vojenské baraky v Moncade, hoci neúspešne, ale prinieslo mu to vysoké národné postavenie. V tom čase, jeho myšlienky boli nacionalistické, antiimperialistické a reformné;nebol členom Komunistickej strany.

Následne po útoku na Moncadu, bol Castro odsúdený na 15 rokov. Počas súdneho procesu predniesol svoju slávnu reč, „História ma zbaví viny“. Bol amnestovaný
v 1955 a odišiel do exilu do Mexika, kde založil Hnutie 26.Júla,sľubujúci návrat
na Kubu a boj proti Batistovi.V decembri 1956,on a 81 iných, vrátane Che Guevaru,
sa vrátili na Kubu, a z pohoria Sierra Maestra viedli úspesný partizánsky boj proti
nepopulárnemu Batistovmu režimu.Castro sa osvedčil ako dobrý a silný vodca, tiež dokázal, že je obozretný politik. Vďaka efekíivnej propagande si získal veľa nasledovníkov.
1.januára 1959 triumfalne získal moc.

Castro získal široku podporu mnohých kubáncov, pretože sľúbil znovunastoliť konštitúciu z 1940teho, viesť umiernený program a rešpektovať ludské práva. Castro rýchlo sklamal mnohých svojich stúpencov svojou radikálnou politikou po 1960. Kubánska revolúcia vyústila v transformáciu na štátom riadenú spoločnosť, v ktorej dominovala Komunistická strana.

Nepriateľstvo Spojených štátov sa prejavovalo od úplného začiatku. Spojené štáty, a prezident Eisenhowerom, sa rozhodoli odstrániť Castrov režim, ak to bude nevyhnutné, tak aj násilím. Nemožnosť spoĺupráce a očividné nepriateľstvo Spojených štátov podnietili Castra ku kooperácii so Sovietskym zväzom.

Kubánsko - Americké vzťahy sa ešte zhoršili, keď do Bieleho domu nastúpil prezident Kennedy, a vyostrili krízu inváziou Kubánskych exilantov v Zátoke Svín v apríli 1961, podporovanej CIA. Kubánci tento útok úspešne odvrátili.Táto udalosť urýchlila myšlienku sovietov umiestniť na Kube základňu nukleárnych rakiet v nasledujúcich rokoch. Kubánska Raketová Kríza, počas ktorej bol Castrov vplyv veľmi obmedzený, priviedla svet na pokraj nukleárnej vojny. Sovieti nakupovali od Castra veľké množštvá cukru a podporovali Kubu ekonomicky aj vojensky.




Na Kube bol Castro stále dosť populárny. Mnoho Kubáncov získalo výhody z redistribúcie, vzdelávania a zdravotníckej politiky. Tieto populárne programy boli podporované zo sovietskych peňazí. Castrovi oponenti často utekali do Spojených Štátov pred režimom, ktorý ich chcel uväzniť. Hoci Castro nikdy nebol zvolený v slobodných voľbách, mnohí vedci tvrdia, že počas prvých rokov svojho režimu, by Castro voľby vyhral.

Počas 70.rokov Castro poslal svoje vojenské jednotky na podporu komunistov počas občianskych vojen v Angole a Etiópii. Po zániku Sovietskeho Zväzu v 1991 Rusi prestali poporovať Kubu, čo spôsobilo zavedenie niekoľkých opatrných reforiem. Kuba je ekonomicky zaostaly štát na čele ktorej je stále prezident.