Táles z Milétu, gr. Θαλῆς ὁ Μιλήσιος (* okolo 624 pred Kr. – † okolo 546 pred Kr.),
- bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.
Podľa Demokrita boli rodičia Tálesa Examys a Kleobula potomkami mýtického zakladateľa Théb Kadma a pochádzali z Fenície. Táles zomrel ako 78-ročný (podľa Sosikrata až ako 90-tnik).
Bol pravdepodobne politicky veľmi angažovaný človek, šikovný technik, obchodník a cestovateľ. Na svojich cestách po priľahlých krajinách si všímal predovšetkým rozličné vynálezy a usiloval sa ovládnuť aj vedecké poznatky, ku ktorým dospeli východné národy. Neskoršia tradícia ho predstavuje aj ako vynikajúceho matematika a astronóma:
- predpovedal zatmenie Slnka 28. mája 585 pred Kr
- vypočítal výšku pyramíd pomocou tieňa
- tvrdil, že zem je plochý disk, ktorý pláva na vode.
Jeho vedecké zásluhy sú predovšetkým v tom, že s poznatkami východnej vedy oboznámil Grékov. Pre svoju vzdelanosť i praktické schopnosti bol zaradený medzi siedmich mudrcov
Jeho vedecké zásluhy sú predovšetkým v tom, že s poznatkami východnej vedy oboznámil Grékov. Pre svoju vzdelanosť i praktické schopnosti bol zaradený medzi siedmich mudrcov.
Formuloval Tálesovu vetu:
Množina vrcholov pravých uhlov všetkých pravouhlých trojuholníkov s preponou AB je kružnica s priemerom | AB | , okrem bodov A a B.
O Tálesovi :
- Táles vraj prvý dokázal, že priemer rozdeľuje kruh na dve rovnaké časti. (z Prokla)
- Táles vraj prvý zistil a povedal, že v každom rovnoramennom trojuholníku sú uhly pri základni rovnaké, ale rovnaké uhly nazval po starom podobnými. (z Prokla)
- Táles, ktorý prvý navštívil Egypt, priniesol do Grécka geometriu. (z Prokla)
