Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Andrej Hlinka životopis

Narodil sa 27.9.1864 v Černovej. Keďže pochádzal z rodiny chudobného pĺtnika musel si na štúdium privyrábať. Z peňazí potom študoval na gymnáziu v Levoči a v Ružomberku. Po maturite vyštudoval teológiu v diecéznom seminári v Spišskej kapitule. Do politiky vstúpil až ako 30 – ročný cez Zichyho ľudovú stranu. Potom sa pridal k iniciatíve F. Sykáča a v roku 1906 založil Slovenskú ľudovú stranu v Žiline. V predvolebnom zápase stály proti sebe obe ľudové strany – Zichyho a Hlinkova. Tak sa dostal Hlinka do sporu s maďarským biskupom Párvym. Ten ho z kňažskej funkcie suspendoval (Pozn.: o tri roky Svätá stolica Hlinkovo suspendovanie zrušila). Pozornosť na Hlinku upriamila tragédia v Černovej. V tomto spore išlo o to, že Černovčania si postavili kostol z ťažko vyzbieraných 60 000 zlatých. Po výstavbe chceli, aby im kostol vysvätil ich rodák A. Hlinka. No keďže bol vtedy v spore s Párvym, tento biskup pridelil vysvätenie maďarskému kňazovi Pazúrikovi. Tento sa dostavil 27.10.1907 do Černovej aj so žandárskou eskortou a pri následných protestoch vypálili žandári do neozbrojeného davu niekoľko striel. Na miestepadlo 9 ľudí, 5 podľahlo zraneniam neskôr a 90 ľudí zranili ľahko. Po streľbe žandári zavreli 40 ľudí ( medzi nimi aj Hlinkova sestra Anna )do väzenia. Na tajnej porade SNS v Martine 24.5.1918 sa dohodli, že SNS je za utvorenie štátu zloženého zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska. V roku 1918 bol Hlinka znovu zvolený na post predsedu SĽS. Pred voľbami v 1925, aby sa odlíšila od Šrámkovej lidovej strany, premenovala sa na Hlinkovu Slovenskú Ľudovú Stranu.(Pozn.: jediná strana vodcovského typu v his. SR) 30.8.1919 uverejnili v Slovákovi článok, v ktorom Hlinka odsudzoval fakt, že do úradov boli menovaní iba česi a to, že slovákom sa neverí. Dva dni pred uverejnením tohto článku Hlinka bez vedomia vlády odletel s piatimi slovákmi do Paríža. Výrazne tomu prispeli niektorí protičeskoslovensky naladení politici z Poľského ministerstva zah. vecí a vydali Hlinkovi a jeho spoločníkom poľské pasy na falošné mená ( Hlinka bol Berger) V Paríži ich však čakalo sklamanie. Keď francúzi zistili, že majú falošné pasy, poslali ich za hranice. Hlinka sa tak nedostal k mierovej konferencii, aby mohol predložiť špeciálny dokument – MEMORANDUM KRÍVD SLOVENSKÉHO NÁRODA. V roku 1929 vystúpila HSĽS z politiky. Potom Hlinka spolupracoval so SNS. Znovu na seba upriamil pozornosť v súvislosti s vládnymi oslavami 1100.

Výročia vysvätenia Pribilinovho chámu v Nitre v roku 1933. Dobre organizované skupiny prívržencov HSĽS si po triumfálnom privítaní vynútili neplánovaný prejav, ktorý Hlinka využil na prednesenie autonomistického manifestu, pričom sa prítomní členovia vlády dostali do nepríjemnej situácie. Kvôli ťažkej operácii v 1933 a častému cestovaniu sa jeho zdravie viac a viac podlamovalo. Mohutných osláv Pittsburghskej dohody , ktoré sa konali 4. a 5.6.1938 sa Hlinka ešte dožil. Bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. Zomrel 16.8.1938 tesne pred Mníchovskou konferenciou.



Krvavé udalosti v Černovej
V dedine menom Černová bol postavený nový kostol. Občania Černovej chceli, aby ho vysväyil Andrej Hlinka. Ten však v tom čase nemohol vykonávať svoje prácu, pretože mu to biskup párvy zakázal za účasť na národnom hnutí. Spor mal byť vyriešený pápežom vo Vatikáne. Hoci pápež rozhodol v prospech Hlinku, kým rozhodnutie prišlo, Párvy rozhodol, že kostol bude vysvätený už 27.10 1907. A tak v ten deň prišiel do Černovej voz aj so žandármi a duchovným, čo mal kostol vysvätiť. Černovania chceli zabrániť tomu, aby sa títo ľudia dostali ku kostolu a tak vytvorili pred kostolom "zápchu". Vtedy žandári vystrelili a na mieste padlo 9 mŕtvych. Strieľali aj ďalej a výsledok bol taký, že zomrelo 15 ľudí a niekoľko diesiatok bolo zranených. A akoby to nestačilo, maďarská vrchnosť ešte postavila pred súd ďalších 38 ľudí. Tieto udalosti mali ohlas na celom svete.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk