Martin Kukučín

Narodil sa 17. mája 1860 v dolnooravskej dedinke Jasanová, v rodine oravského sedliaka. Od detsva si osvojoval nazeranie a myslenie prostého dedinského človeka. Dôkladne poznal všednú i sviatočnú tvár života na slovenskej dedine, stretával sa s jej originálnymi postavami a figúrkami, zažíval jej veselé i tragické príbehy.

Kukučín začal tvoriť v jasenovskom prostredí. Už v r. 1883 uverejnil v Národných novinách svoju prvú poviedku Na hradskej ceste. Dedinské zvyky a obyčaje tvoria rámec jeho poviedok Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja, Hody. V nich sa zasadiť do širšieho dejového a kompozičného rámca. Čiastočne sa mu to darí v poviedkach Pánsky hájnik, Z teplého hniezda a najmä v Rysavej jalovici.

V poviedke Rysavá jalovica /1885/ humorné dejové situácie vyplývajú z komického charakteru ústrednej postavy Adama Krta, a zároveň ju dokresľujú. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami. Hoci Adam Krt svojím výzorom je smiešna figúra, hoci sa v rôznych situáciách správa komicky, predsa len cez túto komickú stránku jeho charakteru a konania preniká ľudskosť a dobrota.

Najvýznamnejšou prácou zo študentského cyklu je novela Mladé letá /1889/. V nej vytvoril jedinečný, neopakovateľný lyrický obraz mladosti, hýriacej citovými vzruchmi a zápasmi. Novela sa viaže k prostrediu revúckeho gymnázia. Na jemnom charakterovom kontraste oktavána Miška Jahodu a septimána Ferka Putorisa, doplnenom o lyrický obraz dospievajúcej Eleny a o komickú figúru jej rozmaznaného brata Petríka Zvarinu, podarilo sa autorovi vyčariť poéziu študentského života.

Vo svojich prvých cestopisoch V Dalmácii a na Čiernej hore a Rjeka-Rohič – Záhreb spracúva spisovateľ dojmy z prímorských miest a návštevy Čiernej hory. V americkom prostredí začal písať Kukučín tojzväzkový cestopis Prechádzka po Patagónii.