Pavol Országh Hviezdoslav životopis

- predstaviteľ realizmu - 1. vlna slovenského realizmu
jeho rodičia boli schudobnení zemania a vykonávali už vlastne roľnícke povolanie. Hviezdoslav veľmi miloval svojich rodičov a vážil si hlavne matku. Dobre sa učil, a preto hľadali rodičia prostriedky, ako by mohol ďalej pokračovať v štúdiu. Ujal sa ho nakoniec jeho strýko žijúci v Miškolci a Hviezdoslav tam začal navštevovať gymnázium. Tu sa zoznámil s dielom veľkých romantických svetových autorov a rozhodol sa písať básne. Chcel sa stať ďalším Petöfim. Písal svoje prvé básne po maďarsky. Keď svoje básne prečítal matke, tak sa rozplakala. Nerozumela im. Vtedy sa po prvýkrát rozhodol, že bude písať vo svojom rodnom jazyku, a že Slovensko povznesie na úroveň svetových umeleckých jazykov. Dá sa povedať, že svoj cieľ splnil, že jeho básnická tvorba je nielen rozsiahla, ale má aj vysokú umeleckú kvalitu. Vnášal do slovenčiny nové slová, vytváral nové básnické ozdoby, zreformoval slovenský verš. Dosiahal veľkého umeleckého efektu, najmä v používaní jamba. Celý život prežil na Orave. Pôsobil ako akvodát, spisovateľ, redaktor. Po smrti svojho brata adoptoval jeho deti. Prínosom do slovenského jazyka sú nové slová, nové básnické obrazy, nový spôsob verovania. Dokázal písať jambom. Jeho jedným z prvých diel bolo Básnické prvosienky Jozefa Zbranského – toto dielo je venované pamiatke na Andreja Sládkoviča.

Dielo: písal iba poéziu v každej podobe. Ja autorom veľkých lyrických cyklov. Ďalej písal kratšiu a dlhšiu epiku, román vo veršoch a veršovanú drámu.

LYRIKA

1. cyklus - Sonety - je to 21 sonetov, ktoré predstavujú úvahy nad možnosťami ľudského poznania.

2. cyklus - Letorosty I - vyjadruje básnické krédo autora
- Letorosty II - sú poznačené čiernym rokom básnika. Zomrela mu matka, otec a brat. V zbierke sú úvahy nad zmyslom ľudského života, vyjadruje svoj žiaľ nad stratou blízkych.
- Letorosty III - básnik prechádza od osobných problémov, k problémom života slovenského ľudu. Sú tu básne oslavujúce jeho rodičov, báseň venovaná mládeži...

3. cyklus - Žalmy a hymny - básnik sa zamýšľa nad ťažkým postavením národa. Sú tu filozofické úvahy, dialóg básnika s Bohom: De profundis - Z hĺbky. Je to príhovor básnika k Bohu. Obviňuje ho ža položenie, v ktorom sa nachádza slovenský náod, zazlieva mu, že národ trpí, no na konci básne sa mu korí.

4. a 5. cyklus - Prechádzky jarom, Prechádzky letom - prírodná lyrika. Prekrásne básne, v ktorých vyjadruje vieru, krásu a nezničiteľnosť prírody.

V prírode nachádza vnútorné zmierenie, duševnú pohodu a pokoj. Je tu celý rad krásnych básní.

6. cyklus - Stesky - 4-dielny, v ktorom najzávažnejšia myšlienka je stárnutie básnika, ale rozoberá aj osudy národa a osudy slovanstva.

7. cyklus - Dozvuky - pesimistické úvahy nad osudom básnika a zároveň aj poznanie, že národ zbiera svoje sily.

8. cyklus - Krvavé sonety - básnik ho písal už veľmi starý a rozhorčený nad vypuknutím 1. svetovej vojny. Celý cyklus predstavuje zhrnutie sociálnyhc, filozofických a mravných názorov. Považujeme ho za vyvrcholenie osobnej a básnickej drámy. Cyklus sa skladá z 2 častí:
1. obraz vojny a jej dôsledky
2. rieši otázku, kto je za to zodpovedný
Odpovedá, že egoizmus jednotlivcov a moc peňazí, ktorá privádza národ do skazy. Na záver predstavuje nádej, že sa čoskoro vráti mier a zavíta ratolesť olivová.



EPIKA

Hájnikova žena

- veľká lyricko-epická skladba vo veršoch (charakter románu)
Idea skladby je poukázať na krásu a mravnú silu slovenského ľudu. Celá skladba má kompozíciu klasickej drámy. Základný dej - zomrie starý Čajka, jeho syn Miško ide poprosiť majiteľa panstva - šľachtica Villániho - o miesto hájnika po svojom otcovi. Starý Villáni Miškovi miesto dá, Miško si chce priniesť do hájovne ženu a požiada o ruku Hanku. Šťastný novomanželia prichádzajú do hájovne, kde i samotná príroda sa teší ich šťastiu. DO ich šťastia zasiahne Artuš, syn starého Villániho. Artuš je zlý, bezcharakterný človek, ktorému bolo dovolené všetko si zobrať. Raz v kostole uzrie Hanku. Artuš príde do horárne so svojím sluhom a poprosí Hanku o krčah vody. Po jeho odchode Hanka nájde v krčahu zlatý peniaz. Hodí ho do potoka a Miškovi nič neprezradí. Artuš sa rozhodne zostrojiť poľovačku, na ktorú prchádza k jeho útoku na Miška, Miško musí zostať a on sám sa odkradne do horárne. Keď sa chce Hanky zmocniť, Hanka ho v sebeobrane zabije. Pometie sa, keď vidí, čo urobila. Miško zoberie vinu na seba. Na súde sa Hanke naraz rozjasní a prizná sa. Miška osobodia a vrátia sa do horárne. Miško zachráni starému Villánimu život, keď sa mu splašia kone a ten mu odpustí a nechá ich v horárni. Hanke sa narodí syn a s ajeho narodením sa jej vráti zdravý rozum a do horárne sa vráti šťastie.
Celá skladba má 15 spevov, úvodnú a záverečnú báseň - pozdrav a zbohom. Do jednotlivých spevov nájdeme reflexívne úvahy, ktoré anticipujú dej (prebiehajú) Sú to najmä úvahy o vzťahu pánov k slovenskému ľudu a viera v čistotu k slovenskému ľudu.

Nájdeme tu lyrické súky - sú to ponášky na ľudové piesne ako Spev Maliniarok, Pieseň hviezd a iné. Skladba má šťastný koniec, ktorým chcel poukázať na vysokú mravnú silu slovenského ľudu a odsúdiť pánskej maniére. V skladbe je množstvo nových slov, básnických obrazov, spôsob veršovania.

Ežo a Gábor Vlkolínsky

V Ežovi rieši problém zemianstva, proces začleňovania sa zemianstva do buržoáznych spoločenských vzťahov v 1 polovici 19. storočia. Naznačuje novú cestu, je to splynutie zemianstva s ľudom. Hl. postavy - Ežo - mladý zeman, Žofka Bochovie - sedliacke dievča, Estera - zemianka, Ežova matka, strýko Eliáš - zeman (nemá rád Esteru)
Dej: Estera, keď jej syn Ežo oznámi, že si chce zobrať za ženu Žofku, považuje tento sobáš za nemožný a vyženie Eža z domu. Eža prichytí strýko eliáš, ktorý ide v jeho mene aj na pytačka. Až po rokoch Esteru zmieri s mladými vnúčik, ktorý pýta od starej mamy jabĺčko. tak sa naplnila jeho idea spojiť zemianstvo s ľudom.
Gábor - II. časť, v nej stvárňuje vnútorné i vonkajšie príčiny rozpadu zemianstva. Matka Gábora pije, otec rozhadzuje majetok, Gábor si berie sedliacke dievča a ide žiť na prístupky do sedliackej rodiny.


KRATŠIA EPIKA

idilické obrázky zo života ľudí
Večera
Bútora a Čútora
Prvý záprah

balady z ľudového života
Zuzanka Hraškovie
Margita
Anča

biblická tématika
Ráchel
Agar
Sen Šalamúnov



DRÁMA

Herodes a Herodias - spracúva biblický námet. Herodes - izraelský kráľ; Herodias - jeho 2. manželka. 1. manželku vyhnal - Tamara - dcéra arabského kráľa. Žili povýšeneckým životom, zaplavovali sa bohatstvom, prenasledovali svojich kritikov. Jochanan - (Ján Kristiteľ) - najviac kritizoval ich život a bol popravený. Obaja boli potrestaní, vojensky ich porazil arabský kráľ. Museli odísť do vyhnanstva. 5-dejstvová hra, kombinácia poézie a prózy.

Význam tvorby Hviezdoslava:

- najväčší slovenský básnik
- položil základy slov. modernej poézie
- v jeho dielach dominantnú úlohu zohral slov. ľud, zobrazil jeho starosti, drobné radosti, ale i veľké nešťastia
- jednoznačne však ukázal vysokú mravnú silu ľudu a jeho morálen víťazstvo nad znevažovateľmi
- jeho poézia vyniká žánrovou prostotou a bohatstvom básnického slovníka (vytváral veľmi veľa nových slov)
- zreformoval slov. verš zo silabického na silabo-tonický. Dodnes ho považujeme za básnika svetového významu.